Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 78

ते पश्यन्तु श्रियः कान्तं नागपर्यङ्कशायिनम् । गोपीजनसमावृत्तं योगनिद्रां समाश्रितम् । विश्वरूपं जगन्नाथं संसारभयनाशनम्

te paśyantu śriyaḥ kāntaṃ nāgaparyaṅkaśāyinam | gopījanasamāvṛttaṃ yoganidrāṃ samāśritam | viśvarūpaṃ jagannāthaṃ saṃsārabhayanāśanam

ขอให้เขาทั้งหลายได้เห็นพระผู้เป็นที่รักของพระศรี—ผู้บรรทมเหนือแท่นบรรทมพญานาค รายล้อมด้วยหมู่โคปี ดำรงอยู่ในโยคนิทรา; พระชคันนาถผู้มีรูปเป็นสากล ผู้ทำลายความหวาดกลัวอันเกิดจากสังสารวัฏ

तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन — pronoun nominative plural
पश्यन्तुmay (they) see
पश्यन्तु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपश् (धातु)
Formलोट् (Imperative/आज्ञार्थ), प्रथमपुरुष, बहुवचन — 3rd person plural; परस्मैपद
श्रियःof Śrī (Lakṣmī)
श्रियः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन — genitive singular
कान्तम्beloved/lord
कान्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन — accusative singular
नागपर्यङ्कशायिनम्lying on the serpent-couch
नागपर्यङ्कशायिनम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनाग (प्रातिपदिक) + पर्यङ्क (प्रातिपदिक) + शायिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन — accusative singular; विशेषणम्; समासः: नागस्य पर्यङ्कः तस्मिन् शायिन् (locative relation implied)
गोपीजनसमावृत्तम्surrounded by the gopīs
गोपीजनसमावृत्तम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगोपी (प्रातिपदिक) + जन (प्रातिपदिक) + समावृत्त (कृदन्त; सम्+आ+वृत् धातु, क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन — accusative singular; विशेषणम्; समासः: गोपीजनैः समावृत्तः (instrumental sense)
योगनिद्राम्yogic sleep
योगनिद्राम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक) + निद्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन — accusative singular; समासः: योगस्य निद्रा (विशिष्टा निद्रा)
समाश्रितम्having resorted to
समाश्रितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्+आ+श्रि (धातु)
Formक्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन — accusative singular; विशेषणम्
विश्वरूपम्of universal form
विश्वरूपम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविश्व (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन — accusative singular; विशेषणम्; समासः: विश्वं रूपं यस्य/विश्वं रूपम् (universal-formed)
जगन्नाथम्Lord of the world
जगन्नाथम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक) + नाथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन — accusative singular; समासः: जगतः नाथः
संसारभयनाशनम्destroyer of fear of worldly existence
संसारभयनाशनम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसंसार (प्रातिपदिक) + भय (प्रातिपदिक) + नाशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन — accusative singular; विशेषणम्; समासः: संसारस्य भयस्य नाशनम् (destroyer of fear of saṃsāra)

Narrator of the Revā Khaṇḍa (deduced)

Tirtha: Darśana of Śrī-kānta Jagannātha (contextual culmination of Revā observance)

Type: temple

Listener: Pāṇḍunandana (Arjuna)

Scene: A grand theophany: Viṣṇu as Śrī-kānta reclines on the coiled serpent couch (Ananta), in yoganidrā; the cosmos radiates from his form (viśvarūpa). Around him are gopīs in devotional attendance, while the scene conveys fearlessness and cosmic protection.

Ś
Śrī (Lakṣmī)
V
Viṣṇu (Nāgaparyaṅkaśāyī)
G
Gopīs
J
Jagan-nātha
Y
Yoganidrā

FAQs

Darśana of the Supreme Lord—seen as cosmic and compassionate—destroys existential fear and anchors the devotee beyond saṃsāra.

The vision is tied to the Narmadā tīrtha worship described in this adhyāya (Cakratīrtha context).

The prescription is devotional darśana—beholding Viṣṇu in a specific iconic form (serpent-couch, yoganidrā).