Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 65

आश्चर्यमतुलं दृष्टमृषिभिर्नर्मदातटे । तदाप्रभृति ते सर्वे रागद्वेषविवर्जिताः

āścaryamatulaṃ dṛṣṭamṛṣibhirnarmadātaṭe | tadāprabhṛti te sarve rāgadveṣavivarjitāḥ

ณ ฝั่งนรมทา เหล่าฤๅษีได้ประจักษ์อัศจรรย์อันหาที่เปรียบมิได้; นับแต่นั้นเป็นต้นมา พวกเขาทั้งหมดก็พ้นจากราคะและทเวษะ คือความยึดติดและความชัง

आश्चर्यम्a wonder
आश्चर्यम्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootआश्चर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
अतुलम्incomparable
अतुलम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअतुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (आश्चर्यम्)
दृष्टम्was seen
दृष्टम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (Past Passive Participle, क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘was seen’
ऋषिभिःby sages
ऋषिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
नर्मदातटेon the bank of the Narmadā
नर्मदातटे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootनर्मदा (प्रातिपदिक) + तट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (नर्मदायाः तटः/तटे)
तदाप्रभृतिfrom then on
तदाप्रभृति:
Kala (काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय) + प्रभृति (अव्यय)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्यय (adverb) ‘from that time onward’
तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (ते)
रागद्वेषविवर्जिताःfree from attachment and aversion
रागद्वेषविवर्जिताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootराग (प्रातिपदिक) + द्वेष (प्रातिपदिक) + विवर्जित (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुष (रागद्वेषाभ्यां विवर्जिताः); अन्तर्भूत-द्वन्द्व (राग + द्वेष)

Unnamed Purāṇic narrator (contextual speaker within Revā Khaṇḍa)

Tirtha: Narmadā/Revā-taṭa

Type: tirtha

Listener: Yudhiṣṭhira (addressed across the passage)

Scene: Sages on the riverbank, hands raised in astonishment, then settling into serene composure; the atmosphere shifts from dramatic wonder to quiet clarity, with calm river and softened light.

N
Narmadā
Ṛṣis

FAQs

True tīrtha-contact culminates in inner freedom—dropping rāga and dveṣa—rather than mere external marvels.

The Narmadā (Revā) riverbank, within the Ravitīrtha-centered section.

None explicitly; the verse highlights the psychological-spiritual fruit: dispassion and equanimity.