Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 64

श्रीफलानि गृहीत्वा तु सुपक्वानि विशेषतः । शूलभेदं स सम्प्राप्तो ददर्श सुबहूञ्जनान्

śrīphalāni gṛhītvā tu supakvāni viśeṣataḥ | śūlabhedaṃ sa samprāpto dadarśa subahūñjanān

เขาหยิบศรีผล โดยเฉพาะผลที่สุกงอมอย่างยิ่ง แล้วไปถึงศูลเภทะ และได้เห็นมหาชนเป็นอันมากอยู่ที่นั่น

श्रीफलानिsacred fruits
श्रीफलानि:
Karma (Object of गृहीत्वा)
TypeNoun
Rootश्रीफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), बहुवचन
गृहीत्वाhaving taken
गृहीत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), अर्थः—ग्रहणं कृत्वा (having taken)
तुthen/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle)
सुपक्वानिwell-ripened
सुपक्वानि:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसु + पक्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifier of श्रीफलानि)
विशेषतःespecially
विशेषतः:
Kriya-viseshana (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootविशेषतः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), अर्थः—विशेषेण (especially)
शूलभेदम्to Śūlabheda (place)
शूलभेदम्:
Karma (Goal as object)
TypeNoun
Rootशूलभेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; गत्यर्थक-क्रियायाः कर्म (destination as object)
सःhe
सः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
सम्प्राप्तःhaving arrived
सम्प्राप्तः:
Karta (as participial predicate)
TypeVerb
Rootसम् + प्र + आप् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (Past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अर्थः—प्राप्तवान् (having arrived)
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriya (Predicate action)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
सुबहूञ्जनान्people with much collyrium / heavily anointed (ones)
सुबहूञ्जनान्:
Karma (Object of saw)
TypeNoun
Rootसु + बहु (प्रातिपदिक) + अञ्जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), बहुवचन; (बहु-अञ्जन) = बहूनि अञ्जनानि येषां ते (बहुव्रीह्यर्थे प्रयोगः सम्भवति), अत्र कर्मरूपेण बहुवचन

Narrator (contextual Purāṇic narrator within Revā Khaṇḍa)

Tirtha: Śūlabheda

Type: kshetra

Scene: The devotee carries fully ripe śrī-fruits and enters Śūlabheda; the foreground fills with a multitude—pilgrims with offering trays, priests, garland sellers, and a visible sacred focal point ahead.

Ś
Śūlabheda
Ś
śrīphala
P
pilgrims/people

FAQs

Approaching a tīrtha naturally brings one into the company of devotees, where offerings and worship become the central purpose.

Śūlabheda-tīrtha, depicted as a major gathering place for religious people.

Implicitly, bringing offerings (flowers/fruits) for worship at Śūlabheda.