Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 38

द्वितीयेऽह्नि ततो गच्छेच्छूलभेदे तपस्विनि । पूर्वोक्तेन विधानेन स्नानं कुर्याद्यथाविधि

dvitīye'hni tato gacchecchūlabhede tapasvini | pūrvoktena vidhānena snānaṃ kuryādyathāvidhi

ครั้นถึงวันที่สองต่อมา โอ้สตรีผู้บำเพ็ญตบะ พึงไปยังศูลเภทะ; แล้วตามวิธีที่กล่าวไว้ก่อน จงอาบน้ำศักดิ์สิทธิ์ให้ถูกต้องตามกฎ

द्वितीयेon the second
द्वितीये:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootद्वितीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th); एकवचन; विशेषण (अह्नि)
अह्निday
अह्नि:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअहन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th); एकवचन
ततःthen/thereafter
ततः:
Sambandha (Sequence/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तस्मात्-अर्थे (ablatival adverb: then/from there)
गच्छेत्should go
गच्छेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative); प्रथमपुरुष (3rd); एकवचन; परस्मैपद
शूलभेदेto/at Śūlabheda (place called ‘Spear-cleft’)
शूलभेदे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशूल + भेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th); एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (शूलस्य भेदः) स्थाननाम
तपस्विनि(place) of ascetics/holy
तपस्विनि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतपस्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th); एकवचन; विशेषण (शूलभेदे)
पूर्वोक्तेनby the previously stated
पूर्वोक्तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootपूर्व + उक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd); एकवचन; कर्मधारय (पूर्वं उक्तः)
विधानेनprocedure/rite
विधानेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd); एकवचन
स्नानम्bath
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd); एकवचन
कुर्यात्should perform
कुर्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative); प्रथमपुरुष (3rd); एकवचन; परस्मैपद
यथाविधिaccording to rule
यथाविधि:
Sambandha (Manner/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा + विधि (अव्ययीभाव-समास)
Formअव्यय; अव्ययीभाव (यथाविधि = विधिना यथा) क्रियाविशेषण

Ṛṣis (sages)

Tirtha: Śūlabheda

Type: kshetra

Listener: A tapasvinī (ascetic lady) explicitly addressed

Scene: A small group of pilgrims setting out at dawn on the second day, approaching a distinctive rock/marker called Śūlabheda near the river; they prepare for ritual bathing with vessels and cloth bundles.

Ś
Śūlabheda (tīrtha)

FAQs

Tīrtha-yātrā is a disciplined sādhana: it proceeds by time, sequence, and rule, not merely by travel.

Śūlabheda, presented as the next prescribed stop in the tīrtha itinerary.

Go on the second day to Śūlabheda and perform snāna according to the previously described rite (pūrvokta-vidhi).