Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 43

सहिता ऋषिसंघैश्च तथा सिद्धसुरासुरैः । एवमुक्ता महादेव उमया सहितो विभुः

sahitā ṛṣisaṃghaiśca tathā siddhasurāsuraiḥ | evamuktā mahādeva umayā sahito vibhuḥ

พร้อมด้วยหมู่ฤๅษี และทั้งสิทธะ เทวะ และอสูร—เมื่อถูกกราบทูลดังนี้—พระมหาเทพ ผู้ทรงอานุภาพยิ่ง ประทับอยู่พร้อมพระอุมา

सहिताaccompanied
सहिता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसह (उपसर्ग) + इ (धातु) → सहित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); स्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; विशेषणम् (उमा/देवी)
ऋषिसंघैःwith groups of sages
ऋषिसंघैः:
Sahakari (Association/सहकारि)
TypeNoun
Rootऋषि + संघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति; बहुवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (ऋषीणां संघैः)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक (conjunction)
तथाalso
तथा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण
सिद्धसुरासुरैःwith Siddhas, gods, and demons
सिद्धसुरासुरैः:
Sahakari (Association/सहकारि)
TypeNoun
Rootसिद्ध + सुर + असुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति; बहुवचन; समासः—द्वन्द्वः (सिद्धाः च सुराः च असुराः च)
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (adverb: ‘thus’)
उक्ताhaving been addressed/spoken to
उक्ता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवच् (धातु) → उक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); स्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; कर्मणि-प्रयोगार्थक (passive sense)
महादेवःMahādeva (Śiva)
महादेवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहादेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; समासः—कर्मधारयः (महान् + देवः)
उमयाwith Umā
उमया:
Sahakari (Association/सहकारि)
TypeNoun
Rootउमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति; एकवचन
सहितःaccompanied
सहितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसह (उपसर्ग) + इ (धातु) → सहित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; विशेषणम् (विभुः/महादेवः)
विभुःthe Lord
विभुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन

Sūta (narrative description)

Tirtha: Revā-tīra (assembly locus)

Type: ghat

Listener: A sage/interlocutor

Scene: A grand congregation on the riverbank: ṛṣis with matted locks, siddhas in luminous forms, devas radiant, asuras formidable yet present; Śiva stands with Umā as the axis of the assembly.

M
Mahādeva (Śiva)
U
Umā
Ṛṣis
S
Siddhas
D
Devas
A
Asuras

FAQs

Sacred events at tīrthas are witnessed by beings across realms, implying that tīrtha-mahātmya has cosmic scope.

The Revā/Narmadā setting where Śiva and Umā are described amid a cosmic assembly.

None; it is a narrative verse situating the divine dialogue in a grand assembly.