Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 23

तपः कृत्वा सुविपुलं नर्मदातटमाश्रिता । चचार पृथिवीं सर्वां सशैलवनकाननाम्

tapaḥ kṛtvā suvipulaṃ narmadātaṭamāśritā | cacāra pṛthivīṃ sarvāṃ saśailavanakānanām

ครั้นบำเพ็ญตบะอย่างยิ่งใหญ่แล้ว และอาศัยฝั่งแม่น้ำนรมทาเป็นที่พึ่ง พระนางได้จาริกไปทั่วแผ่นดินทั้งสิ้น พร้อมด้วยภูผา พนไพร และดงดอนอันรกร้าง

tapaḥausterity
tapaḥ:
Karma (Object of kṛtvā/कर्म)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन
kṛtvāhaving performed
kṛtvā:
Kriyā (पूर्वक्रिया/absolutive)
TypeIndeclinable
Rootkṛ (धातु) → kṛtvā (क्त्वान्त कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive); पूर्वकालिक क्रिया (having done)
suvipulamvery extensive
suvipulam:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu+vipula (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; कर्मधारय-समास (सु-विपुलम् = अतिविपुलम्); तपः-विशेषण
narmadātaṭamthe bank of the Narmadā
narmadātaṭam:
Karma (Object with āśritā/आश्रय-कर्म)
TypeNoun
Rootnarmadā+taṭa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; तत्पुरुष-समास (नर्मदायाः तटः)
āśritāhaving resorted to/dwelling on
āśritā:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootā+śri (धातु) → āśrita (क्त कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; कर्तरि; सा-विशेषण
cacārawandered
cacāra:
Kriyā (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootcar (धातु) → cacāra
Formलिट्-लकार (perfect); परस्मैपद; प्रथमपुरुष; एकवचन
pṛthivīmthe earth
pṛthivīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpṛthivī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन
sarvāmentire
sarvām:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; पृथिवीम्-विशेषण
saśaila-vanakānanāmwith mountains, forests, and groves
saśaila-vanakānanām:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootsa+śaila+vana+kānana (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; बहुव्रीहि-समास (यस्यां शैलाः वनानि काननानि च सन्ति सा) ; पृथिवीम्-विशेषण

Mārkaṇḍeya (continued narration)

Tirtha: Revā/Narmadā-taṭa

Type: ghat

Listener: Yudhiṣṭhira

Scene: She performs vast austerities on the Narmadā bank, then roams the whole earth—mountains, forests, and wild groves—sanctifying the landscape through her presence.

N
Narmadā
P
Pṛthivī

FAQs

Tapas and tīrtha-resort together form a purāṇic model of sanctification: inner discipline anchored in sacred geography.

The Narmadā’s riverbank (Narmadā-taṭa) is highlighted as the seat of austerity that empowers the later tīrtha greatness.

Tapas (austerity) and āśraya (resorting to the riverbank) are implied practices, though no specific vow is detailed.