Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 12

तत्र स्नात्वा नरो राजन्सोपवासो जितेन्द्रियः । अश्वमेधस्य महतोऽसंशयं फलमाप्नुयात्

tatra snātvā naro rājansopavāso jitendriyaḥ | aśvamedhasya mahato'saṃśayaṃ phalamāpnuyāt

ข้าแต่พระราชา ผู้ใดอาบน้ำ ณ ที่นั้น พร้อมถืออุโบสถ (อุปวาส) และสำรวมอินทรีย์ ย่อมได้ผลแห่งอัศวเมธยัญอันยิ่งใหญ่โดยไม่ต้องสงสัย

तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक/adverb of place): ‘there’
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formअव्ययभाव-कृदन्त (क्त्वान्त/gerund): ‘having bathed’
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
सोपवासःfasting
सोपवासः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस + उपवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समास/सन्धि: स-उपवासः (सहित-उपवासः) = ‘with fasting/fasting’
जितेन्द्रियःself-controlled
जितेन्द्रियः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजित + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहि: यस्य इन्द्रियाणि जितानि सः
अश्वमेधस्यof the Aśvamedha (sacrifice)
अश्वमेधस्य:
Sambandha (Genitive/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअश्वमेध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; समास: अश्व + मेध (यज्ञ)
महतःgreat
महतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; ‘great’ (agreeing with अश्वमेधस्य)
असंशयम्undoubtedly
असंशयम्:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअसंशयम् (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण): ‘without doubt’
फलम्fruit/result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
आप्नुयात्would obtain
आप्नुयात्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootआप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद

Unspecified in the snippet (narrator addressing a king)

Tirtha: Kapilā–Viśalyā tīrtha (implied)

Type: sangam

Listener: King

Scene: A pilgrim at dawn performs snāna at a sacred confluence, hands joined in añjali; nearby a king listens to a sage describing the Aśvamedha-like fruit; the atmosphere is austere and pure.

A
Aśvamedha
V
Viśalyā–Saṅgama (by context: 'there')

FAQs

Tīrtha-snāna combined with fasting and self-restraint is equated with the highest Vedic sacrificial merit.

The tīrtha being described in Adhyāya 23—contextually the Viśalyā–Saṅgama/related river confluence.

Bathe at the tīrtha, observe upavāsa (fasting), and maintain sense-control (jitendriya).