Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 10

तस्मात्ते सम्प्रवक्ष्यामि प्रश्नस्यास्योत्तरं शुभम् । यच्छ्रुत्वा सर्वपापेभ्यो मुच्यन्ते भुवि मानवाः

tasmātte sampravakṣyāmi praśnasyāsyottaraṃ śubham | yacchrutvā sarvapāpebhyo mucyante bhuvi mānavāḥ

เพราะฉะนั้น บัดนี้เราจักกล่าวคำตอบอันเป็นมงคลแก่ปัญหานี้แก่ท่าน เมื่อได้สดับแล้ว มนุษย์ทั้งหลายบนแผ่นดินย่อมพ้นจากบาปทั้งปวง

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formतस्मात्-इति अव्ययीभाववत् प्रयोगः; अपादानार्थक-निपातवत् (therefore/from that)
तेto you
ते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootत्वद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formचतुर्थी-विभक्तिः, एकवचनम् (to you)
सम्प्रवक्ष्यामिI shall explain fully
सम्प्रवक्ष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + प्र + वच् (धातु)
Formलृट्-लकारः (भविष्यत्/Future), उत्तमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
प्रश्नस्यof the question
प्रश्नस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootप्रश्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (of the question)
अस्यof this
अस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (of this)
उत्तरम्answer
उत्तरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
शुभम्auspicious
शुभम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
यत्which
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्ध-सर्वनाम (which)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya (Verbal adjunct/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive); पूर्वक्रिया (having heard)
सर्वपापेभ्यःfrom all sins
सर्वपापेभ्यः:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व + पाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), बहुवचनम्; समासः—कर्मधारयः (all sins)
मुच्यन्तेare liberated
मुच्यन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमान), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि/मध्यभावे प्रयोगः (are freed)
भुविon earth
भुवि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक 'भुव्/भू' = पृथ्वी)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (on earth)
मानवाःpeople
मानवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)

Listener: The inquirer addressed earlier

Scene: The sage begins the auspicious answer; a subtle aura surrounds his words, depicted as flowing script or light entering the listener’s heart, symbolizing purification by hearing.

M
mānavāḥ (humankind)

FAQs

Sacred listening (śravaṇa) to tīrtha-māhātmya is itself purifying and destroys sin.

The forthcoming teaching concerns the Revā–Sāgara-saṅgama, the Narmadā’s confluence with the ocean.

Śravaṇa—devout hearing of the māhātmya—is presented as a purifying practice.