Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 47

ध्यातमात्रो ह्यहं विप्र पाताले वापि संस्थितः । शूलमूले त्वहं शम्भुरग्रे देवी स्वयं स्थिता । जगन्माताम्बिका देवी त्वामृतेनान्वपूरयत्

dhyātamātro hyahaṃ vipra pātāle vāpi saṃsthitaḥ | śūlamūle tvahaṃ śambhuragre devī svayaṃ sthitā | jaganmātāmbikā devī tvāmṛtenānvapūrayat

โอ้พราหมณ์ เพียงมีผู้ภาวนาระลึกถึงเรา เราก็ปรากฏในทันที แม้เราจะสถิตอยู่ในปาตาลก็ตาม ที่โคนตรีศูลเราคือศัมภู และที่ปลายตรีศูลนั้น พระเทวีทรงสถิตด้วยพระองค์เอง พระมารดาแห่งโลก อัมพิกาเทวี ได้เติมเต็มเจ้าให้เปี่ยมด้วยพระกรุณาดุจอมฤต

dhyāta-mātraḥmerely (when) meditated upon
dhyāta-mātraḥ:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Root√dhyai (धातु) + ta (कृदन्त) + mātra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘ध्यातमात्रः’ = केवलं ध्यातः (merely by being meditated upon)
hiindeed
hi:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle)
ahamI
aham:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
vipraO brāhmaṇa
vipra:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formसम्बोधन, एकवचन
pātālein the netherworld
pātāle:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpātāla (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
or
:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootvā (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (disjunctive particle)
apialso; even
api:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-निपात (also/even)
saṃsthitaḥsituated; present
saṃsthitaḥ:
Kriya (Predicative)
TypeAdjective
Rootsam-√sthā (धातु) + ta (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘स्थितः’
śūla-mūleat the base of the trident
śūla-mūle:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśūla (प्रातिपदिक) + mūla (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘शूलमूले’ = शूलस्य मूले (at the base of the trident)
tubut
tu:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक निपात (but/indeed)
ahamI
aham:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
śambhuḥŚambhu (Śiva)
śambhuḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootśambhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; शिवनाम
agrein front
agre:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootagra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘अग्रे’ = पुरतः
devīthe Goddess
devī:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdevī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
svayamherself
svayam:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootsvayam (अव्यय)
Formस्वयम्-निपात (indeclinable adverb)
sthitāstood; remained
sthitā:
Kriya (Predicative)
TypeAdjective
Root√sthā (धातु) + ta (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
jagat-mātāMother of the world
jagat-mātā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootjagat (प्रातिपदिक) + mātṛ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘जगन्माता’ = जगतः माता
ambikāAmbikā
ambikā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootambikā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; देवी-नाम
devīthe Goddess
devī:
Karta (Apposition)
TypeNoun
Rootdevī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
tvāmyou
tvām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
amṛtenawith nectar
amṛtena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootamṛta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), एकवचन
anvapūrayatfilled; satisfied
anvapūrayat:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootanu-√pṝ (धातु)
Formलङ् (imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Śiva (deduced from ‘ahaṃ… śambhuḥ’ within the verse)

Tirtha: Śūlapāṇi-kṣetra / Śiva-Śakti śūla-sthāna (symbolic)

Type: kshetra

Listener: Māṇḍavya

Scene: A cosmic trident stands like a world-axis: at its base Śambhu manifests; at its tip Ambikā stands radiant; nectar-like light pours into the devotee.

Ś
Śiva (Śambhu)
D
Devī (Ambikā, Jagन्मātā)
Ś
Śūla (Trident)
P
Pātāla

FAQs

Meditation (smaraṇa/dhyāna) makes Śiva immediately accessible, and Devī’s grace is experienced as ‘nectar’ that renews and protects the devotee.

The verse points to a Śūla-associated sacred spot within the Revā-khaṇḍa’s sacred geography—where Śiva is said to abide at the trident’s root and Devī at its tip.

No external rite is prescribed here; the implied practice is dhyāna (meditation/remembering Śiva and Devī).