Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 31

चतुर्धाधिष्ठितं पश्येच्छ्रियं त्रैलोक्यमातरम् । नृत्यगीतविनोदेन मुच्यते पातकर्ध्रुवम्

caturdhādhiṣṭhitaṃ paśyecchriyaṃ trailokyamātaram | nṛtyagītavinodena mucyate pātakardhruvam

ผู้นั้นย่อมได้เห็นพระศรี—มารดาแห่งไตรโลก—ประดิษฐานเป็นสี่ประการ; และด้วยความรื่นรมย์ในรำและขับร้องต่อหน้าพระผู้เป็นเจ้า ย่อมหลุดพ้นบาปโดยแน่นอน

चतुर्धाin four ways
चतुर्धा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootचतुर्धा (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/adverb): ‘चार प्रकारेण’
अधिष्ठितम्presided over/established
अधिष्ठितम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधि-स्था (धातु) → अधिष्ठित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा एकवचन; विशेषणम्
पश्येत्should see
पश्येत्:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
श्रियम्Śrī (Lakṣmī), prosperity
श्रियम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
त्रैलोक्य-मातरम्mother of the three worlds
त्रैलोक्य-मातरम्:
Karman (Object in apposition/कर्म-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootत्रैलोक्य (प्रातिपदिक) + मातृ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (षष्ठी-तत्पुरुष: त्रैलोक्यस्य माता); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
नृत्य-गीत-विनोदेनby amusement of dance and song
नृत्य-गीत-विनोदेन:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनृत्य (प्रातिपदिक) + गीत (प्रातिपदिक) + विनोद (प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्वसमास (नृत्यं च गीतं च विनोदश्च); पुल्लिङ्ग, तृतीया विभक्ति, एकवचन; करणम्
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive)
पातकात्from sin
पातकात्:
Apādāna (Ablative/source/अपादान)
TypeNoun
Rootपातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी विभक्ति, एकवचन; अपादानम्
ध्रुवम्surely
ध्रुवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Emphatic modifier/निश्चय)
TypeIndeclinable
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात/particle): निश्चयार्थे ‘निश्चितम्’

Narrator (contextual Purāṇic voice) addressing Yudhiṣṭhira

Tirtha: Revā (Narmadā) tīrtha milieu (unspecified sub-tīrtha)

Type: kshetra

Scene: A riverside Vaiṣṇava shrine during festival worship: Śrī (Lakṣmī) honored as Mother of the three worlds, devotees singing and dancing in a semicircle before Hari; lamps and banners, with the river glinting behind.

Ś
Śrī (Lakṣmī)

FAQs

Joyful devotional expression (song and dance offered as worship) becomes a means of purification and grace.

The Revā Khaṇḍa’s Narmadā-region sanctity frames the teaching, though the verse itself centers on devotional practice rather than a named shrine.

Participate in devotional dance and singing as a form of worship, leading to removal of sins.