Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 25

अक्षिरोगस्तथा राजंश्चन्द्रहास्ये विनश्यति । चन्द्रहास्ये तु यो गत्वा ग्रहणे चन्द्रसूर्ययोः । स्नानं समाचरेद्भक्त्या मुच्यते सर्वपातकैः

akṣirogastathā rājaṃścandrahāsye vinaśyati | candrahāsye tu yo gatvā grahaṇe candrasūryayoḥ | snānaṃ samācaredbhaktyā mucyate sarvapātakaiḥ

ข้าแต่พระราชา ณ จันทรหาสยะ โรคตาย่อมสิ้นไป และผู้ใดไปยังจันทรหาสยะ แล้วอาบน้ำด้วยศรัทธาในยามจันทรคราสหรือสุริยคราส ผู้นั้นย่อมหลุดพ้นจากบาปทั้งปวง

अक्षिरोगःeye-disease
अक्षिरोगः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअक्षि + रोग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (अक्ष्णः रोगः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचनम्
तथाalso, likewise
तथा:
Sambandha/Modifier (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक-अव्ययम् (adverb)
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचनम्
चन्द्रहास्येat Candrahāsya (place)
चन्द्रहास्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचन्द्रहास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचनम्; अधिकरण (location/time)
विनश्यतिperishes, is destroyed
विनश्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + नश् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
चन्द्रहास्येat Candrahāsya
चन्द्रहास्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचन्द्रहास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचनम्; अधिकरण
तुbut/indeed
तु:
Sambandha/Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः (particle; contrast/emphasis)
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्; सम्बन्धसूचकः
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (gerund); पूर्वक्रिया
ग्रहणेat the eclipse
ग्रहणे:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootग्रहण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचनम्; कालाधिकरण (time-locative)
चन्द्रसूर्ययोःof the moon and the sun
चन्द्रसूर्ययोः:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootचन्द्र + सूर्य (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्वसमासः (चन्द्रश्च सूर्यश्च); पुल्लिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), द्विवचनम्; सम्बन्ध (genitive)
स्नानम्bath
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम्; कर्म
समाचरेत्should perform
समाचरेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + चर् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
भक्त्याwith devotion
भक्त्या:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचनम्; करण (means)
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि प्रयोगः (passive)
सर्वपातकैःfrom all sins
सर्वपातकैः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व + पातक (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयसमासः (सर्वाणि पातकानि); नपुंसकलिङ्ग/पुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचनम्; अपादानार्थे (ablative sense with instrumental: 'from')

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)

Tirtha: Candrahāsya

Type: tirtha

Listener: A king (rājan)

Scene: At Candrahāsya, devotees stand waist-deep in sacred water as the sun/moon is partially obscured; priests chant while offerings float; a healed-eyed devotee gazes upward with folded hands.

C
Candrahāsya
C
Candra-grahaṇa
S
Sūrya-grahaṇa
S
Sarva-pātaka

FAQs

Devotional bathing at a powerful tīrtha—especially at cosmically charged times like eclipses—is presented as a strong means of purification.

Candrahāsya tīrtha.

Perform snāna at Candrahāsya during lunar or solar eclipses (candra/sūrya-grahaṇa) with bhakti for sin-removal.