Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 60

जम्बूद्वीपश्च कृतस्नश्च शाल्मली कुशक्रौञ्चकौ । शाकपुष्करगोमेदैः सप्तद्वीपा वसुंधरा

jambūdvīpaśca kṛtasnaśca śālmalī kuśakrauñcakau | śākapuṣkaragomedaiḥ saptadvīpā vasuṃdharā

ชัมพูทวีปและกฤตสนะ ศาลมลี กุศะและเคราญจะ พร้อมด้วยศากะ ปุษกร และโคเมทะ—ดังนี้วสุธราจึงประกอบด้วยทวีปทั้งเจ็ด

जम्बूद्वीपःJambūdvīpa
जम्बूद्वीपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजम्बू-द्वीप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (जम्ब्वाः द्वीपः)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
कृतस्नःentire/whole
कृतस्नः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत्स्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (entire/whole)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
शाल्मलीŚālmalī (dvīpa)
शाल्मली:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशाल्मली (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कुशक्रौञ्चकौKuśa and Krauñca (dvīpas)
कुशक्रौञ्चकौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकुश-क्रौञ्च (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; समासः द्वन्द्वः (कुशः च क्रौञ्चः च)
शाकपुष्करगोमेदैःwith Śāka, Puṣkara, and Gomeda
शाकपुष्करगोमेदैः:
Saha/Hetu (Association/सह)
TypeNoun
Rootशाक-पुष्कर-गोमेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/सह), बहुवचन; समासः द्वन्द्वः (शाकः, पुष्करः, गोमेदः)
सप्तद्वीपाhaving seven continents
सप्तद्वीपा:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्त-द्वीप (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः द्विगुः (सप्त द्वीपाः यस्याः सा)
वसुंधराthe earth
वसुंधरा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवसुंधरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Unknown (context suggests a Purāṇic narrator addressing a king)

Scene: A cosmological diagram: concentric dvīpas and oceans labeled Jambū, Śālmalī, Kuśa, Krauñca, Śāka, Puṣkara, Gomeda; the narrator’s hand points to the rings.

J
Jambūdvīpa
Ś
Śālmalīdvīpa
K
Kuśadvīpa
K
Krauñcadvīpa
Ś
Śākadvīpa
P
Puṣkaradvīpa
G
Gomedadvīpa

FAQs

Purāṇic sacred geography situates local tīrthas within a vast, sanctified cosmos.

The verse is cosmographic; it supports the chapter’s tīrtha praise by framing the world as sacredly ordered.

None; it is a statement of Purāṇic geography (sapta-dvīpa).