Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 7

तपस्विभिर्महाभागैः कामक्रोधविवर्जितैः । तत्राहं वर्षमयुतं तपः कृत्वा सुदारुणम्

tapasvibhirmahābhāgaiḥ kāmakrodhavivarjitaiḥ | tatrāhaṃ varṣamayutaṃ tapaḥ kṛtvā sudāruṇam

ณ ที่นั้น ท่ามกลางเหล่าตบะผู้มีมหาภาค ผู้ละกามและโทสะแล้ว ข้าพเจ้าได้บำเพ็ญตบะอันแสนสาหัสตลอดหนึ่งหมื่นปี

तपस्विभिःby ascetics
तपस्विभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतपस्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
महा-भागैःby the very fortunate
महा-भागैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + भाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय-समास; विशेषण
काम-क्रोध-विवर्जितैःby those free from desire and anger
काम-क्रोध-विवर्जितैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootकाम (प्रातिपदिक) + क्रोध (प्रातिपदिक) + विवर्जित (क्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (कामक्रोधयोः विवर्जिताः) विशेषण; विवर्जित = वि+वृज् (धातु) क्त
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
वर्षम्a year
वर्षम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कालपरिमाण (measure of time)
अयुतम्ten thousand
अयुतम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअयुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; संख्यावाचक-विशेषण (numeral adjective)
तपःausterity
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
कृत्वाhaving performed
कृत्वा:
Kriya (पूर्वक्रिया/पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) → कृत्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकालिक
सु-दारुणम्very severe
सु-दारुणम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय/उपसर्ग) + दारुण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (very severe) विशेषण

Mārkaṇḍeya (narrating to Yudhiṣṭhira, inferred)

Tirtha: Narmadā-tīra tapas-sthāna

Type: kshetra

Listener: ‘mahābhāga’ interlocutor

Scene: A powerful ascetic sits in deep meditation on the Narmadā bank, surrounded by serene tapasvins; seasons pass symbolically—sun, rain, and wind—while the river remains constant; the ascetic’s posture is unwavering.

M
Mārkaṇḍeya
Y
Yudhiṣṭhira

FAQs

True tapas is anchored in inner conquest—especially renouncing desire and anger.

The Narmadā-side sacred area within the Revā Khaṇḍa, portrayed as a powerful tapas-field.

Austerity (tapas) is highlighted; the verse models long-term penance rather than a specific ceremonial act.