Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 7

प्रभाते विमले स्नात्वा तत्र तीर्थे जगद्गुरुम् । ये पश्यन्ति जितक्रोधास्ते मुक्ताः सर्वपातकैः

prabhāte vimale snātvā tatra tīrthe jagadgurum | ye paśyanti jitakrodhāste muktāḥ sarvapātakaiḥ

ยามอรุณอันบริสุทธิ์ เมื่ออาบน้ำ ณ ตีรถะอันไร้มลทินนั้นแล้ว ผู้ชนะโทสะทั้งหลายได้เห็นพระจคัทคุรุ ณ ที่นั้น ย่อมพ้นจากบาปและความตกต่ำทั้งปวง

प्रभातेin the morning
प्रभाते:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
विमलेpure/clear
विमले:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविमल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; विशेषण (प्रभाते)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund/Absolutive)
तत्रthere
तत्र:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक)
तीर्थेat the sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
जगत्-गुरुम्the teacher of the world
जगत्-गुरुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक) + गुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (जगतः गुरु:)
येthose who
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन; सर्वनाम
पश्यन्तिsee
पश्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपश् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
जित-क्रोधाःthose who have conquered anger
जित-क्रोधाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजित (कृदन्त; जि-धातोः क्त) + क्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहि (येषां क्रोधः जितः ते)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
मुक्ताःfreed/liberated
मुक्ताः:
Kriya (Predicative state/विधेय)
TypeAdjective
Rootमुच् (धातु) → मुक्त (कृदन्त; क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विधेय-विशेषण
सर्व-पातकैःfrom all sins
सर्व-पातकैः:
Apadana (Separation/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + पातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन; कर्मधारय (सर्वाणि पातकानि)

Unspecified in snippet (context: Revā Khaṇḍa narration)

Tirtha: Vimala Revā-tīrtha (as described)

Type: tirtha

Listener: Bhārata/Arjuna (contextual address)

Scene: First light at the river: pilgrims step into clear water; one ascetic-faced devotee, serene and angerless, emerges and offers añjali toward a shrine where the 'Jagadguru' is enshrined.

J
Jagadguru

FAQs

Pilgrimage bears fruit when joined with inner discipline—especially conquest of anger—and reverent darśana of the Lord.

A tīrtha within the Revā Khaṇḍa (Narmadā/Revā sacred landscape), praised for dawn-bathing and divine darśana.

Prātaḥ-snān (bathing at dawn) at the tīrtha, followed by darśana of the deity (Jagadguru).