Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 10

तान्दृष्ट्वा विस्मयाविष्टा मत्स्यांस्तत्र महर्षयः । पूजयामासुरव्यग्रा हव्यकव्येन देवताः

tāndṛṣṭvā vismayāviṣṭā matsyāṃstatra maharṣayaḥ | pūjayāmāsuravyagrā havyakavyena devatāḥ

ครั้นเห็นเหล่าปลานั้น ณ ที่นั้น มหาฤษีทั้งหลายก็พิศวงยิ่ง และด้วยจิตสงบไม่หวั่นไหว ได้บูชาเหล่าเทวะด้วยเครื่องสังเวยหัวยะ–กัวยะ (havya-kavya) อันควรถวายแด่เทวะและบรรพชน

तान्those
तान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘those (them)’
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive); ‘having seen’
विस्मयाविष्टाःfilled with amazement
विस्मयाविष्टाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मय-आविष्ट (प्रातिपदिक; आविश् धातु से क्त)
Formसमासः (तत्पुरुष: विस्मयेन आविष्टाः), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (of महर्षयः) ‘overcome by wonder’
मत्स्यान्fishes
मत्स्यान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमत्स्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘fishes’
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb) ‘there’
महर्षयःgreat sages
महर्षयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘great sages’
पूजयामासुःthey worshipped
पूजयामासुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; ‘they worshipped’
अव्यग्राःattentively; unperturbed
अव्यग्राः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअव्यग्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (of subject) ‘unagitated/attentive’
हव्यकव्येनwith havya and kavya offerings
हव्यकव्येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootहव्य-कव्य (प्रातिपदिक)
Formसमासः (द्वन्द्व: हव्यं च कव्यं च), नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘with oblations (for gods and ancestors)’
देवताःthe deities
देवताः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेवता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘deities’ (object of worship)

Narrator

Tirtha: Revā-tīrtha (āśrama-sannidhi)

Type: ghat

Listener: King (rājan)

Scene: Great sages gaze at the miraculous fish, then arrange a small ritual space: fire or offering vessels, water for tarpaṇa, and offerings divided for devas and ancestors; their faces show wonder yet composure.

M
Maharṣis
D
Devatās
P
Pitṛs (implied by kavya)
M
Matsya (fish)

FAQs

Auspicious events should be met with worship and gratitude, sustaining the reciprocal bond between humans, gods, and ancestors.

The Narmadā-side hermitage setting in Revākhaṇḍa, where sacred signs prompt ritual reverence.

Worship with havya and kavya—offerings to devatās and pitṛs—reflecting śrauta-smārta devotional culture.