Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 32

त्रिमूर्तिसाम्यं तथा महेश्वरस्य परमार्थकारणत्वम् | Equality of the Trimūrti and Maheśvara as the Supreme Cause

तस्मिन्नंडे त्विमे लोका अंतर्विश्वमिदं जगत् । चंद्रादित्यौ सनक्षत्रौ सग्रहौ सह वायुना

tasminnaṃḍe tvime lokā aṃtarviśvamidaṃ jagat | caṃdrādityau sanakṣatrau sagrahau saha vāyunā

ภายในไข่จักรวาลนั้นบรรจุโลกทั้งหลาย—คือจักรวาลภายในทั้งหมด: พระจันทร์และพระอาทิตย์ พร้อมหมู่ดาวและดาวเคราะห์ทั้งปวง และยังมีวายุผู้เคลื่อนไหวไปทั่วด้วย।

तस्मिन्in that
तस्मिन्:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
अण्डेin the cosmic egg
अण्डे:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootअण्ड (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
तुbut/indeed
तु:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक-अव्यय (adversative/emphatic particle)
इमेthese
इमे:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन; लोका इति विशेष्यस्य विशेषणम्
लोकाःworlds
लोकाः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन
अन्तः-विश्वम्the inner universe
अन्तः-विश्वम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअन्तः (अव्यय/उपसर्ग-स्वरूप) + विश्व (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः (अन्तः = ‘within’), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; जगत् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
इदम्this
इदम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; जगत् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
जगत्world/universe
जगत्:
सम्बन्ध/विधेय (Apposition to लोकाः)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.), एकवचन
चन्द्र-आदित्यौthe moon and the sun
चन्द्र-आदित्यौ:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootचन्द्र (प्रातिपदिक) + आदित्य (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समासः (इतरेतर-द्वन्द्व), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन
स-नक्षत्रौtogether with the stars
स-नक्षत्रौ:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय-उपसर्गवत् ‘with’) + नक्षत्र (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः (स = ‘सहित’), पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; चन्द्रादित्यौ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
स-ग्रहौtogether with the planets
स-ग्रहौ:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय-उपसर्गवत् ‘with’) + ग्रह (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः, पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; चन्द्रादित्यौ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
सहwith
सह:
सहकारक (Associative)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसहकारार्थक-अव्यय (preposition-like indeclinable ‘with’), तृतीया-सहयोगी
वायुनाwith wind
वायुना:
सहकारक/करण (Associate/Instrument)
TypeNoun
Rootवायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन

Suta Goswami

Tattva Level: pasha

Cosmic Event: brahmāṇḍa-antarviśva (inner universe within the cosmic egg)

S
Surya
C
Chandra
V
Vayu
N
Nakshatras
G
Grahas

FAQs

It presents the brahmāṇḍa (cosmic egg) as the ordered field of manifested reality—worlds, luminaries, and cosmic forces—implying that all experience unfolds within a bounded creation governed by divine law, while Shiva as Pati remains the transcendent ground beyond it.

By describing the entire cosmos as a contained manifestation, it supports Saguna worship: the Linga is revered as the sacred axis and symbol of the Lord who pervades and regulates the universe, while also pointing beyond form to the Supreme who is not limited by the brahmāṇḍa.

A practical takeaway is dhyāna on Shiva as the indwelling ruler of all cosmic functions—breath and wind (vāyu) included—paired with japa of the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya) while observing the breath as a reminder of the Lord’s all-pervading governance.