Previous Verse
Next Verse

Shloka 7

इन्द्रजित्–लक्ष्मण संवादः तथा युद्धप्रवृत्तिः

Indrajit and Lakshmana: War-Boasts, Rebuke, and the Clash

अद्यवोमामकाबाणामहाकार्मुनिस्सृताः ।।।।विधमिष्यन्तिगात्राणितूलराशिमिवानलः ।

adya vo māmakā bāṇā mahākārmuniḥsṛtāḥ |

vidhamiṣyanti gātrāṇi tūlarāśim ivānalaḥ ||

วันนี้ศรของเราที่ปล่อยจากคันศรอันยิ่งใหญ่ จะฉีกทำลายอวัยวะของพวกเจ้า—ดุจไฟเผาผลาญกองปุยฝ้าย

अद्यtoday/now
अद्य:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootadya (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
वःyour
वः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी-बहुवचन (your/to you); अत्र षष्ठी (your)
मामकाःmy
मामकाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootmāmaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (mine)
बाणाःarrows
बाणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbāṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
महाकार्मुfrom the great bow
महाकार्मु:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootmahā + kārmu(ka) (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-सम्बन्धे (ablative sense) समासपूर्वपद; कर्मधारयः (महत् कार्मुकम्)
निःसृताःshot forth
निःसृताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootniḥsṛta (कृदन्त-प्रातिपदिक; √sṛ (धातु) + निः)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; भूतकृदन्त (क्त) — ‘issued forth’
विधमिष्यन्तिwill strike/pierce
विधमिष्यन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvi + dham (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
गात्राणिlimbs/bodies
गात्राणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootgātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
तूलराशिम्a heap of cotton
तूलराशिम्:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Roottūla + rāśi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (तूलस्य राशिः)
इवlike
इव:
Upamā (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
अनलःfire
अनलः:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootanala (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Lakshmana was like the Sun on the eastern mountain mounted on the back of Hanuman, the tiger among Vanaras. He saw Vibheeshana and spoke.

I
Indrajit (Meghanāda)
A
arrows
B
bow
F
fire (anala)

FAQs

The verse illustrates how adharma often speaks through cruelty and terror; dharma’s response is disciplined courage and protection of the just, not reciprocal brutality.

Indrajit intensifies his threat, comparing his arrows’ effect to fire on cotton.

Lakṣmaṇa’s implied fortitude under threat; Indrajit’s harshness and intimidatory rhetoric.