Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

वज्रदंष्ट्रवधः — The Slaying of Vajradaṃṣṭra

Angada’s Duel

ततोवानरसैन्येनहन्यमानंनिशाचरम् ।।6.54.11।।प्राभज्यतबलंसर्वंवज्रदंष्ट्रस्यपश्यतः ।

tato vānarasainyena hanyamānaṃ niśācaram |

prābhajyata balaṃ sarvaṃ vajradaṃṣṭrasya paśyataḥ ||6.54.11||

จากนั้น เมื่อเหล่ารากษสถูกกองทัพวานรโจมตี กองกำลังทั้งหมดก็แตกพ่ายและกระจัดกระจายไป ต่อหน้าต่อตาของวัชรทัมษฏระ

राक्षसान्Rakshasas
राक्षसान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
भयवित्रस्तान्terrified by fear
भयवित्रस्तान्:
कर्मविशेषण (Adjectival to object)
TypeAdjective
Rootभय + वित्रस्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √त्रस्)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; तत्पुरुषः (भयेन वित्रस्तान्)
हन्यमानान्being struck
हन्यमानान्:
कर्मविशेषण (Adjectival to object)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त (शानच्), द्वितीया, बहुवचन, पुंलिङ्ग; कर्मणि (being struck)
प्लवङ्गमैःby the monkeys
प्लवङ्गमैः:
करण (Karaṇa/Agent-instrument)
TypeNoun
Rootप्लवङ्गम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
पूर्वकालक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकाल (having seen)
he
:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रोषताम्राक्षःwhose eyes were red with anger
रोषताम्राक्षः:
कर्तृविशेषण (Adjectival to subject)
TypeAdjective
Rootरोष + ताम्र + अक्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (रोषेण ताम्रे अक्षिणी यस्य)
वज्रदंष्ट्रःVajradaṃṣṭra
वज्रदंष्ट्रः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootवज्र + दंष्ट्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (वज्रवत् दंष्ट्रा यस्य) नाम
प्रतापवान्valiant
प्रतापवान्:
कर्तृविशेषण (Adjectival to subject)
TypeAdjective
Rootप्रतापवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्
प्रविवेशentered
प्रविवेश:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootप्र + विश् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
धनुष्पाणिःwith bow in hand
धनुष्पाणिः:
कर्तृविशेषण (Adjectival to subject)
TypeNoun
Rootधनुस् + पाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (धनुः पाणौ यस्य)
त्रासयन्terrifying
त्रासयन्:
क्रियाविशेषण (Concomitant action)
TypeVerb
Rootत्रस् (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), प्रथमा, एकवचन, पुंलिङ्ग; णिच्-प्रेरण (causative sense: frightening)
हरिवाहिनीम्the Vanara host
हरिवाहिनीम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootहरि + वाहिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (हरीणां वाहिनी)

Then in the battlefield, the timid vanaras and even rakshasas with their arms and heads cut off, bodies wounded allover dropped down.

V
Vajradaṃṣṭra
V
vānaras (vānarasainya)
N
niśācaras (rākṣasas)

FAQs

Dharma in leadership includes protection and steadiness; an army’s collapse while its leader merely watches suggests the breakdown that follows when courage and responsibility are not upheld.

Under vānaras’ assault, the rākṣasa troops lose cohesion and flee, with Vajradaṃṣṭra witnessing the rout.

The vānaras’ collective valor and effectiveness; conversely, the rākṣasa side shows panic and disunity.