Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

शरबन्धनम् (The Binding by Arrows) / Indrajit’s Illusory Assault and the Vanaras’ Consolation

तान्वानरवरान्भित्त्वाशरैरग्निशिखोपमैः ।।6.46.22।।ननादबलवांस्तत्रमहासत्त्वस्सरावणिः ।

tān vānaravarān bhittvā śarair agniśikhopamaiḥ | nanāda balavāṃs tatra mahāsattvaḥ sa rāvaṇiḥ || 6.46.22 ||

ครั้นยิงทะลวงวานรผู้ประเสริฐเหล่านั้นด้วยศรดุจเปลวไฟแล้ว ราวณิผู้ทรงพลังและน่าเกรงขามก็กู่คำรามก้อง ณ ที่นั้น

तान्those
तान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; वानरवरान् इत्यस्य विशेषण-रूपेण
वानरवरान्the best monkeys
वानरवरान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवानर + वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारयः (वराः वानराः)
भित्त्वाhaving pierced
भित्त्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootभिद् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), ‘having pierced/split’
शरैःwith arrows
शरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
अग्निशिखोपमैःlike flames of fire
अग्निशिखोपमैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootअग्नि + शिखा + उपम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; उपमान-तत्पुरुषः (अग्निशिखायाः उपमाः)
ननादroared
ननाद:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनद् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
बलवान्mighty
बलवान्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootबलवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सः/रावणिः इत्यस्य विशेषणम्
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
महासत्त्वःgreat in prowess
महासत्त्वः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहा + सत्त्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (महच्च तत् सत्त्वम् यस्य)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
रावणिःRāvaṇa's son
रावणिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सः इत्यस्य अपपद-सम्बन्धः

Mighty son of Ravana, then attacked the best of monkeys with arrows which were like flames of fire.

I
Indrajit
V
Vānaras

FAQs

The verse contrasts dharma with intimidation: roaring after inflicting harm signals domination and terror—traits the epic often associates with adharma when used to break the righteous through fear.

Indrajit wounds leading vānaras with fiery arrows and then asserts psychological pressure by roaring on the battlefield.

On the opposing side, endurance (kṣamā/steadfastness) is implicitly demanded of the vānaras, who must not yield to fear.