Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

विभीषणाभिषेकः

The Consecration of Vibhishana and Counsel on Crossing the Ocean

पादयोश्शरणान्वेषीचतुर्भिस्सहराक्षसैः ।अब्रवीच्चतदावाक्यंरामंप्रतिविभीषणः ।।6.19.3।।धर्मयुक्तंचयुक्तंचसाम्प्रतंसम्प्रहर्षणम् ।

pādayoḥ śaraṇānveṣī caturbhiḥ saha rākṣasaiḥ | abravīc ca tadā vākyaṃ rāmaṃ prati vibhīṣaṇaḥ ||6.19.3|| dharmayuktaṃ ca yuktaṃ ca sāmprataṃ sampraharṣaṇam |

เมื่อวิภีษณะพร้อมด้วยยักษ์สี่ตน แสวงที่พึ่ง ณ พระบาทของพระรามแล้ว จึงกราบทูลพระรามด้วยถ้อยคำอันประกอบด้วยธรรม เหมาะสมยิ่ง และเปี่ยมด้วยความมั่นใจในกาลนั้นกับความปีติยินดีใหญ่หลวง

पादयोःat (his) feet
पादयोः:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी-द्विवचन (Genitive/Locative, Dual); अत्र ‘पादयोः’ = ‘at the feet’ (सप्तमी-अर्थे)
शरणान्वेषीseeking refuge
शरणान्वेषी:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeAdjective
Rootशरण (प्रातिपदिक) + अन्वेषिन् (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-तत्पुरुष/उपपद-समास: ‘शरणम् अन्वेषी’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
चतुर्भिःwith four
चतुर्भिः:
सहकारक (Sahakāraka/Accompaniment)
TypeAdjective
Rootचतुर् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; संख्या-विशेषण (numeral adjective)
सहtogether with
सह:
सहकारक (Sahakāraka)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक-निपात
राक्षसैःwith (the) rākṣasas
राक्षसैः:
सहकारक (Sahakāraka/Accompaniment)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अब्रवीत्said; spoke
अब्रवीत्:
क्रिया (Kriyā/Action)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
तदाthen
तदा:
काल (Kāla/Time)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb)
वाक्यम्words; a statement
वाक्यम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रामम्Rama
रामम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्रतिtowards; to
प्रति:
सम्प्रदान/प्रत्यय (Goal/Direction)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्ग/उपपद-निपात (preposition)
विभीषणःVibhīṣaṇa
विभीषणः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
धर्मयुक्तम्in accordance with dharma
धर्मयुक्तम्:
विशेषण (Qualifier of Karma)
TypeAdjective
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + युक्त (प्रातिपदिक; √युज्)
Formतत्पुरुष: ‘धर्मेण युक्तम्’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वाक्यं विशेषयति
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
युक्तम्proper; fitting
युक्तम्:
विशेषण (Qualifier of Karma)
TypeAdjective
Rootयुक्त (प्रातिपदिक; √युज्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वाक्यं विशेषयति
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
साम्प्रतम्now; at this moment
साम्प्रतम्:
काल (Kāla/Time)
TypeIndeclinable
Rootसाम्प्रत (प्रातिपदिक/अव्ययीभाववत्)
Formअव्यय; काल/अवस्थावाचक (adverb: ‘at present/now’)
सम्प्रहर्षणम्causing great joy
सम्प्रहर्षणम्:
विशेषण (Qualifier of Karma)
TypeAdjective
Rootसम्-प्र-हर्षण (प्रातिपदिक; √हृष्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वाक्यं विशेषयति

Thereafter Vibheeshana and the four Rakshasas who sought shelter prostrated lying at the feet of Rama expressing their duty, duly and placing confidence in Rama who spoke these words showing extreme joy.

V
Vibhīṣaṇa
R
Rāma
F
Four Rākṣasas (unnamed companions)

FAQs

Dharma is expressed through śaraṇāgati (seeking rightful refuge) and speaking truthfully and appropriately in a morally charged situation.

Vibhīṣaṇa arrives with four companions, approaches Rāma for protection, and begins addressing him with dharmic, fitting words.

Vibhīṣaṇa’s commitment to dharma over factional ties, and disciplined, ethical speech.