HomeRamayanaYuddha KandaSarga 17Shloka 110
Previous Verse
Next Verse

Shloka 110

विभीषणागमनम्

Vibhīṣaṇa’s Arrival and the Debate on Refuge

इत्युक्त्वापरुषंवाक्यंरावणंरावणानुजः ।आजगाममुहूर्तेनयत्ररामस्सलक्ष्मणः ।।6.17.1।।

ity uktvā paruṣaṃ vākyaṃ rāvaṇaṃ rāvaṇānujaḥ |

ājagāma muhūrtena yatra rāmaḥ sa-lakṣmaṇaḥ ||

ครั้นกล่าวถ้อยคำอันแข็งกร้าวต่อราวณะแล้ว วิภีษณะน้องชายของราวณะก็รีบไปถึงในชั่วครู่ ณ ที่ซึ่งพระรามประทับพร้อมพระลักษมณ์

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्धः/quotative marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्तिसूचक-निपात (particle/quotative)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriya (क्रिया; पूर्वकालिक-क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund); ‘having said’
परुषम्harsh
परुषम्:
Karma (कर्म; vākyaṃ-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootपरुष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषणम् (qualifier)
वाक्यम्speech, words
वाक्यम्:
Karma (कर्म; said/uttered)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/द्वितीया), एकवचन
रावणम्to Ravana
रावणम्:
Sampradana (सम्प्रदान; to/unto Ravana)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/द्वितीया), एकवचन
रावणानुजःRavana's younger brother (Vibhishana)
रावणानुजः:
Karta (कर्ता; subject)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक) + अनुज (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (genitive tatpurusha): ‘रावणस्य अनुजः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन
आजगामcame, reached
आजगाम:
Kriya (क्रिया; main verb)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect; narrative past), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; उपसर्ग: आ-
मुहूर्तेनin a short while
मुहूर्तेन:
Adhikarana (अधिकरण; time-when)
TypeNoun
Rootमुहूर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/तृतीया), एकवचन; करण/कालवाचक (instrumental of time)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (अधिकरण; place-where)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-सम्बन्धबोधक (relative adverb: where)
रामःRama
रामः:
Adhikarana (अधिकरण; yatra-सम्बद्धः/located there)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन
सलक्ष्मणःtogether with Lakshmana
सलक्ष्मणः:
Visheshana (विशेषण; qualifier of Rama)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय-उपपद) + लक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास: ‘लक्ष्मणेन सह’ (= with Lakshmana); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन; रामस्य विशेषणम्

Vibheeshana, having addressed Ravana in harsh language, reached Rama and Lakshmana in a short while.

R
Rāvaṇa
V
Vibhīṣaṇa
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

The verse underscores that righteousness is a direction one moves toward: Vibhīṣaṇa’s physical going-to-Rāma symbolizes inward commitment to satya and dharma.

Vibhīṣaṇa departs after rebuking Rāvaṇa and goes swiftly to Rāma and Lakṣmaṇa.

Conscience-led action (antarātmā-anusaraṇa): acting promptly once the moral conclusion is clear.