Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

कबन्धमोक्षः—सुग्रीवमैत्र्युपदेशः

Kabandha’s Release and Counsel to Befriend Sugriva

विमाने भास्वरे तिष्ठन्हंसयुक्ते यशस्करे।प्रभया च महातेजा दिशो दश विराजयन्।।।।सोऽन्तरिक्षगतो रामं कबन्धो वाक्यमब्रवीत्।शृणु राघव तत्त्वेन यथा सीतामवाप्स्यसि।।।।

vimāne bhāsvare tiṣṭhan haṃsayukte yaśaskare |

prabhayā ca mahātejā diśo daśa virājayan ||

so ’ntarikṣagato rāmaṃ kabandho vākyam abravīt |

śṛṇu rāghava tattvena yathā sītām avāpsyasi ||

กบันธะผู้มีเดชยิ่ง ยืนอยู่บนวิมานอันสว่างไสวเลื่องชื่อ เทียมด้วยหงส์ และด้วยรัศมีของตนทำให้ทิศทั้งสิบรุ่งเรือง ครั้นลอยขึ้นสู่เวหาแล้วจึงกล่าวแก่พระรามว่า “ข้าแต่ราฆวะ จงสดับโดยแท้จริงเถิด เราจักบอกหนทางที่ท่านจะได้พระนางสีดาคืนมา”

विमानेin the aerial chariot
विमाने:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootविमान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
भास्वरेshining
भास्वरे:
अधिकरणविशेषण (Qualifier of location)
TypeAdjective
Rootभास्वर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (of ‘vimāna’)
तिष्ठन्standing, being situated
तिष्ठन्:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्त (present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
हंसयुक्तेyoked with swans
हंसयुक्ते:
अधिकरणविशेषण (Qualifier of location)
TypeAdjective
Rootहंस + युक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; तत्पुरुष (हंसैः युक्ते)
यशस्करेbringing fame
यशस्करे:
अधिकरणविशेषण (Qualifier of location)
TypeAdjective
Rootयशस् + कर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; तत्पुरुष (यशः करोति इति)
प्रभयाwith radiance
प्रभया:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootप्रभा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
महातेजाःthe very brilliant one
महातेजाः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeAdjective
Rootमहा + तेजस् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; कर्मधारय (महत्तेजाः)
दिशःdirections
दिशः:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootदिश् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), बहुवचन
दशten
दश:
कर्मविशेषण (Numeral qualifier)
TypeAdjective
Rootदशन् (प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक (numeral); अव्ययवत् प्रयोग; ‘ten’ (agreeing with diśaḥ)
विराजयन्illuminating
विराजयन्:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeVerb
Rootवि-राज् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्त (present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; causative sense ‘making shine/illuminating’
सःhe
सः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अन्तरिक्षगतःgone into the sky
अन्तरिक्षगतः:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootअन्तरिक्ष + गत (प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण; तत्पुरुष (अन्तरिक्षं गतः)
रामम्Rama
रामम्:
सम्प्रदान/प्रति (Recipient/Target of speech)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
कबन्धःKabandha
कबन्धः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootकबन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वाक्यम्words, speech
वाक्यम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
शृणुlisten
शृणु:
क्रिया (Command)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative); परस्मैपद; मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन
राघवO Raghava
राघव:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
तत्त्वेनtruly, in reality
तत्त्वेन:
क्रियाविशेषण (Manner)
TypeNoun
Rootतत्त्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; भावे (adverbial instrumental)
यथाso that, how
यथा:
सम्बन्ध (Clause linker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/उपाय-वाचक (how/so that)
सीताम्Sita
सीताम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अवाप्स्यसिyou will obtain
अवाप्स्यसि:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootअव-आप् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple future); परस्मैपद; मध्यमपुरुष, एकवचन

As the flesh of Kabandha's body decomposed, if burnt slowly in the fire although itwas like a huge mass of fat.

K
Kabandha
R
Rama (Raghava)
S
Sita
V
vimāna
S
swans (haṃsa)
T
ten directions (daśa diśaḥ)

FAQs

Satya as guidance: the verse foregrounds truthful counsel offered at a critical moment, showing that dharma includes giving honest direction to one who is suffering.

Kabandha, freed from his cursed state, ascends in a vimana and begins instructing Rama on the path to recovering Sita.

Kabandha’s commitment to truth (tattvena) and Rama’s receptivity to counsel in adversity.