Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

कबन्धमोक्षः—सुग्रीवमैत्र्युपदेशः

Kabandha’s Release and Counsel to Befriend Sugriva

श्रूयतां राम वक्ष्यामि सुग्रीवो नाम वानरः।भ्रात्रा निरस्तः क्रुद्धेन वालिना शक्रसूनुना।।।।

śrūyatāṃ rāma vakṣyāmi sugrīvo nāma vānaraḥ | bhrātrā nirastaḥ kruddhena vālinā śakrasūnunā ||

จงสดับเถิด พระราม ข้าพเจ้าจักกล่าวให้ทรงทราบ: มีวานรนามว่า สุครีวะ ถูกพี่ชายของตนเองคือ วาลี บุตรแห่งศักระ (อินทรา) ขับไล่ไปด้วยความพิโรธ

ऋश्यमूकेon (mount) Ṛśyamūka
ऋश्यमूके:
अधिकरण (Location)
TypeNoun
Rootऋश्यमूक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
गिरिवरेon the best mountain
गिरिवरे:
अधिकरण (Location/apposition)
TypeNoun
Rootगिरिवर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ऋश्यमूकस्य विशेषण (appositive)
पम्पापर्यन्तशोभितेbeautified up to (lake) Pampa
पम्पापर्यन्तशोभिते:
अधिकरणविशेषण (Qualifier of location)
TypeAdjective
Rootपम्पा + पर्यन्त + शोभित (प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (of ṛśyamūke/girivare); तत्पुरुष (पम्पापर्यन्तेन शोभिते)
निवसतिdwells
निवसति:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootनि-वस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
आत्मवान्self-possessed, dignified
आत्मवान्:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootआत्मवत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
वीरःhero
वीरः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
चतुर्भिःwith four
चतुर्भिः:
सहकारक-विशेषण (Numeral qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक; तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (of vānaraiḥ)
सहtogether with
सह:
सहकारक (Association)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक (preposition-like indeclinable)
वानरैःmonkeys
वानरैः:
सहकारक (Associates)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन

O Rama, listen. I shall tell you. A monkey named Sugriva has been banished from the kingdom in a fit of anger by his brother Vali, the son of Indra.

R
Rāma
S
Sugrīva
V
Vālin
I
Indra (Śakra)

FAQs

Anger distorts judgment and can rupture familial dharma; unjust banishment and fraternal hostility are presented as moral disorder needing correction.

Kabandha begins directing Rāma toward Sugrīva by explaining Sugrīva’s plight—expelled by Vālin.

Compassion for the wronged and readiness to restore justice by engaging with those who suffer injustice.