Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

सीतावियोगे रामविलापः

Rama’s Lament in Separation from Sita

सर्वं तु दुःखं मम लक्ष्मणेदं शान्तं शरीरे वनमेत्य शून्यम्।सीतावियोगात्पुनरप्युदीर्णं काष्ठैरिवाग्निस्सहसा प्रदीप्तः।।।।

sarvaṃ tu duḥkhaṃ mama lakṣmaṇedaṃ śāntaṃ śarīre vanam etya śūnyam |

sītāviyogāt punar apy udīrṇaṃ kāṣṭhair ivāgniḥ sahasā pradīptaḥ ||

แต่โอ้ลักษมณะ ความทุกข์ทั้งปวงของเราก่อนหน้านี้เคยสงบลงในกายใจ เมื่อมาถึงป่าอันเปลี่ยวนี้; ทว่าเพราะพรากจากสีตา มันกลับลุกโชนขึ้นอีก—ดุจไฟที่พลันโพลงเมื่อถูกเติมด้วยฟืน

सर्वम्all, entire
सर्वम्:
कर्म (object, with दुःखम्)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया विभक्तिः एकवचनम् (neuter nominative/accusative singular); विशेषणम्
तुbut, indeed
तु:
सम्बन्ध/निपात (discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः/समुच्चयार्थ-व्यतिरेकसूचकः (particle: but/indeed)
दुःखम्sorrow, pain
दुःखम्:
कर्म (object, with सर्वम्)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया विभक्तिः एकवचनम् (neuter nominative/accusative singular)
ममmy, of me
मम:
सम्बन्ध (possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी विभक्तिः एकवचनम् (genitive singular); सर्वनाम
लक्ष्मणO Lakshmana
लक्ष्मण:
सम्बोधन (address)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सम्बोधन विभक्तिः एकवचनम् (masculine vocative singular)
इदम्this
इदम्:
विशेष्य/अन्वय (apposition to दुःखम्)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया विभक्तिः एकवचनम् (neuter nominative/accusative singular); सर्वनाम
शान्तम्calmed, pacified
शान्तम्:
विशेषण (qualifier)
TypeAdjective
Rootशान्त (कृदन्त; √शम् धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त); नपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया एकवचनम् (neuter nom/acc sg); विशेषणम् (दुःखम् इदम् इत्यस्य)
शरीरेin the body
शरीरे:
अधिकरण (location)
TypeNoun
Rootशरीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी विभक्तिः एकवचनम् (locative singular)
वनम्the forest
वनम्:
कर्म (goal/object of motion)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular); गत्यर्थक-क्रियायाः कर्म
एत्यhaving gone/come (to)
एत्य:
क्रियाविशेषण (prior action)
TypeIndeclinable
Root√इ (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्ययः)
Formअव्ययीभावरूपः क्त्वान्त/ल्यबन्त अव्ययम् (gerund/absolutive): ‘having gone/come’
शून्यम्empty, deserted
शून्यम्:
विशेषण (qualifier)
TypeAdjective
Rootशून्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular); विशेषणम् (वनम् इत्यस्य)
सीतावियोगात्from (because of) separation from Sita
सीतावियोगात्:
अपादान (cause/source)
TypeNoun
Rootसीता + वियोग (प्रातिपदिकौ)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (सीतायाः वियोगः); पुंलिङ्गे पञ्चमी विभक्तिः एकवचनम् (ablative singular): कारणार्थे
पुनःagain
पुनः:
क्रियाविशेषण (adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्ययम् (adverb)
अपिalso, even
अपि:
सम्बन्ध/निपात (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle: also/even)
उदीर्णम्arisen, surged up
उदीर्णम्:
विशेषण (qualifier)
TypeAdjective
Rootउद् + √ईर् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त); नपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया एकवचनम् (neuter nom/acc sg); विशेषणम् (दुःखम् इत्यस्य)
काष्ठैःwith logs, by pieces of wood
काष्ठैः:
करण (instrument/means)
TypeNoun
Rootकाष्ठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया विभक्तिः बहुवचनम् (instrumental plural)
इवlike, as if
इव:
उपमान-सम्बन्ध (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्ययम् (comparative particle)
अग्निःfire
अग्निः:
कर्ता (subject, implied for प्रदीप्तः)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा विभक्तिः एकवचनम् (nominative singular); उपमान-रूपेण
सहसाsuddenly, at once
सहसा:
क्रियाविशेषण (manner)
TypeIndeclinable
Rootसहसा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्ययम् (adverb: suddenly/at once)
प्रदीप्तःblazing, kindled
प्रदीप्तः:
विशेषण (predicate adjective of अग्निः)
TypeAdjective
Rootप्र + √दीप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त); पुंलिङ्गे प्रथमा विभक्तिः एकवचनम् (masculine nominative singular); अग्निः इत्यस्य विशेषणम्

O Lakshmana, loss of kingdom, separation from kith and kin, death of father, separation from mother---all these thoughts augment my sorrow faster and in greater measure.

R
Rama
L
Lakshmana
S
Sita
F
Forest (vana)
F
Fire (agni)

FAQs

Dharma is reflected as steadfast marital commitment: Sita’s absence is not a minor loss but a dharmic rupture that rekindles suffering. The verse teaches the seriousness of spousal duty and fidelity.

Rama explains that earlier grief had subsided during forest life, but Sita’s separation has reignited it intensely.

Conjugal devotion and constancy—Rama’s identity as a dharmic husband makes separation unbearable.