HomeRamayanaAranya KandaSarga 4Shloka 29
Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

विराधवधः

The Slaying (Burial) of Viradha

अवध्यतां प्रेक्ष्य महासुरस्य तौ शितेन शस्त्रेण तदा नरर्षभौ।समर्थ्य चात्यर्थविशारदावुभौ बिले विराधस्य वधं प्रचक्रतुः।।।।

avadhyatāṃ prekṣya mahāsurasya tau śitena śastreṇa tadā nararṣabhau |

samarthya cātyarthaviśāradāv ubhau bile virādhasya vadhaṃ pracakratuḥ ||

ครั้นเห็นว่าอสูรผู้ยิ่งใหญ่นั้นมิอาจฆ่าได้ด้วยวิธีสามัญ บุรุษผู้ประเสริฐทั้งสอง—ชำนาญยิ่ง—จึงไตร่ตรอง แล้วใช้ศัสตราคมกริบกระทำวธของวิราธะให้สำเร็จภายในหลุม

अवध्यताम्the (fact of) being unkillable / invulnerability
अवध्यताम्:
कर्म (object) — प्रेक्ष्य (having seen) इत्यस्य
TypeNoun
Rootअवध्यता (प्रातिपदिक) < अवध्य (न- + वध्य, कृदन्त/विशेषण) + -ता (तद्धित)
Formस्त्रीलिङ्ग (f.), द्वितीया-विभक्ति (Acc. case 2), एकवचन (sg.); भाववाचक-तद्धितान्त (abstract noun: 'state of being unkillable')
प्रेक्ष्यhaving seen
प्रेक्ष्य:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया) — प्रचक्रतुः इत्यस्य
TypeVerb
Rootप्र + ईक्ष् (धातु) → प्रेक्ष्य (क्त्वा-प्रत्यय/ल्यप्)
Formअव्यय-कृदन्त (gerund/absolutive), ल्यप् (क्त्वार्थ), 'having seen/observed'
महासुरस्यof the great demon
महासुरस्य:
सम्बन्ध (genitive relation) — अवध्यताम् इत्यस्य
TypeNoun
Rootमहासुर (प्रातिपदिक) = महा + असुर
Formपुंलिङ्ग (m.), षष्ठी-विभक्ति (Gen. case 6), एकवचन (sg.); समासः कर्मधारयः (महान् असुरः)
तौthose two
तौ:
कर्ता (agent) — प्रचक्रतुः इत्यस्य
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. case 1), द्विवचन (du.); सर्वनाम
शितेनwith sharp
शितेन:
करण (instrument) — शस्त्रेण सह
TypeAdjective
Rootशित (प्रातिपदिक/कृदन्त) < शि (धातु, 'to sharpen') → शित (ppp)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), तृतीया-विभक्ति (Instr. case 3), एकवचन (sg.); विशेषणम् शस्त्रेण इत्यस्य
शस्त्रेणby/with a weapon
शस्त्रेण:
करण (instrument)
TypeNoun
Rootशस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), तृतीया-विभक्ति (Instr. case 3), एकवचन (sg.)
तदाthen
तदा:
क्रियाविशेषण (time adjunct)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
नरर्षभौthe two best of men
नरर्षभौ:
कर्ता (agent) — तौ इत्यस्य विशेषण/अप्पोज़िशन
TypeNoun
Rootनरर्षभ (प्रातिपदिक) = नर + ऋषभ
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. case 1), द्विवचन (du.); समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (नराणाम् ऋषभौ = bulls among men)
समर्थ्यhaving considered / after deliberating
समर्थ्य:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया) — प्रचक्रतुः इत्यस्य
TypeVerb
Rootसम् + अर्थ् (धातु, 'to consider/mean') → समर्थ्य (ल्यप्/क्त्वार्थ)
Formअव्यय-कृदन्त (gerund/absolutive), ल्यप्; अर्थः: 'having considered/reflected/decided'
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction: 'and')
अत्यर्थविशारदौboth very proficient
अत्यर्थविशारदौ:
कर्ता (agent) — तौ/नरर्षभौ इत्यस्य विशेषणम्
TypeAdjective
Rootअत्यर्थविशारद (प्रातिपदिक) = अत्यर्थ + विशारद
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. case 1), द्विवचन (du.); समासः कर्मधारयः (अत्यर्थं विशारदौ = very proficient)
उभौboth
उभौ:
कर्ता (agent) — तौ इत्यस्य पुनरुक्त-निर्देश
TypeNoun
Rootउभ (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. case 1), द्विवचन (du.); सर्वनाम (collective: 'both')
बिलेin the cave/pit
बिले:
अधिकरण (location)
TypeNoun
Rootबिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), सप्तमी-विभक्ति (Loc. case 7), एकवचन (sg.)
विराधस्यof Virādha
विराधस्य:
सम्बन्ध (genitive relation) — वधम् इत्यस्य
TypeNoun
Rootविराध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), षष्ठी-विभक्ति (Gen. case 6), एकवचन (sg.)
वधम्killing / slaying
वधम्:
कर्म (object) — प्रचक्रतुः इत्यस्य
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), द्वितीया-विभक्ति (Acc. case 2), एकवचन (sg.)
प्रचक्रतुःthey carried out / undertook
प्रचक्रतुः:
क्रिया (main action)
TypeVerb
Rootप्र + कृ (धातु) → चक्र (परस्मैपद-लिट्/परिप्रयोग) ; रूपम्: प्रचक्रतुः
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), द्विवचन (dual), परस्मैपदम्; अर्थः: 'they did/undertook/caused'

The two princes, bulls among men, who were adept in archery saw that the great demon could not be killed by any other means. They reflected over the issue and undertook the task of killing him with sharp weapons and buried him in a pit.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
V
Virādha

FAQs

Dharma is intelligent, proportionate action: when facing a threat that resists ordinary measures, one must apply discernment and skill to restore safety without abandoning righteous purpose.

Rāma and Lakṣmaṇa realize Virādha’s special invulnerability and therefore complete the killing by a method that works—within the pit, with sharp weapons.

Viśārada (expertise) joined to dharma: their competence and strategic thinking serve protective righteousness.