Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

खरस्य क्रोधः — शूर्पणखावृत्तान्तकथनम्

Khara’s Wrath and Śūrpaṇakhā’s Report

निहतस्य मया सङ्ख्ये शरसंकृत्तमर्मणः।सफेनं रुधिरं रक्तं मेदिनी कस्य पास्यति।।।।

nihatasya mayā saṅkhye śarasaṅkṛtta-marmaṇaḥ | saphenaṃ rudhiraṃ raktaṃ medinī kasya pāsyati ||

เมื่อข้าสังหารมันในที่รบ และจุดตายของมันถูกตัดขาดด้วยลูกศร แผ่นดินจะดื่มเลือดแดงฉานที่เป็นฟองของใครเล่า

निहतस्यof the slain
निहतस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootनिहत (कृदन्त-प्रातिपदिक; नि+√हन् धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण (of ‘whose’)
मयाby me
मया:
Kartr-karana (कर्तृकरण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया, एकवचन; 1st person pronoun
सङ्ख्येin battle
सङ्ख्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसङ्ख्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘battle’
शर-संकृत्त-मर्मणःwhose vital parts are cut by arrows
शर-संकृत्त-मर्मणः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootशर (प्रातिपदिक) + संकृत्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; सम्+√कृत्/√कृत्त् ‘to cut’ in kta sense) + मर्मन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (instrumental determinative): शरैः संकृत्तानि मर्माणि यस्य; पुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण
स-फेनम्foamy
स-फेनम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootफेन (प्रातिपदिक)
Formउपसर्गसदृश ‘स’ (with) + विशेषण; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रुधिरम्blood
रुधिरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरुधिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रक्तम्red
रक्तम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootरक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (of blood)
मेदिनीthe earth
मेदिनी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमेदिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कस्यof whom, whose
कस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; प्रश्नवाचक
पास्यतिwill drink
पास्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√पा (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन

Whose foamy, red blood will the earth drink while I strike his vital organs with my arrows in the fight ?

M
medinī (earth)
Ś
śara (arrows)
M
marma (vital points)

FAQs

It underscores the grim seriousness of righteous combat: violence is not celebrated, but presented as the necessary consequence when adharma forces a battle.

Rāma anticipates the enemy’s death in combat, describing the battlefield outcome with stark imagery.

Unflinching resolve to finish a just fight—firmness that prevents prolonged harm.