Previous Verse
Next Verse

Shloka 7

खरस्य क्रोधः — शूर्पणखावृत्तान्तकथनम्

Khara’s Wrath and Śūrpaṇakhā’s Report

न हि पश्याम्यहं लोके यः कुर्यान्मम विप्रियम्।अमरेषु सहस्राक्षं महेन्द्रं पाकशासनम्।।।।

na hi paśyāmy ahaṃ loke yaḥ kuryān mama vipriyam | amareṣu sahasrākṣaṃ mahendraṃ pākaśāsanam ||

ข้าไม่เห็นผู้ใดในโลกนี้ที่จะกระทำความไม่พอใจแก่ข้าได้ แม้แต่ในหมู่เทวดา หรือแม้กระทั่งพระอินทร์ผู้มีพันเนตร

not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय
हिindeed
हि:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ निपात (indeed/for)
पश्यामिI see
पश्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√पश्/√दृश् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, एकवचन
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन; 1st person pronoun
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धवाचक
कुर्यात्would do
कुर्यात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन; 1st person pronoun
विप्रियम्an offense, displeasing act
विप्रियम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविप्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘unpleasant thing’
अमरेषुamong the immortals (gods)
अमरेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअमर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
सहस्र-अक्षम्the thousand-eyed (Indra)
सहस्र-अक्षम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक) + अक्षि/अक्ष (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: सहस्रम् अक्षाणि यस्य (thousand-eyed); पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेष्य: इन्द्र
महेन्द्रम्great Indra
महेन्द्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहेन्द्र (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: महान् इन्द्रः; पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पाक-शासनम्Pāka’s chastiser (Indra)
पाक-शासनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपाक (प्रातिपदिक) + शासन (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: पाकस्य शासनम् (Punisher of Pāka); पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; इन्द्रपर्याय

I can see none in this world who can offend me, nor even the thousand-eyed Indra among the gods.

I
Indra
M
Mahendra (Indra)

FAQs

The verse reflects kṣātra-dharma: the duty of a protector to stand fearless against wrongdoing. Confidence is framed as readiness to uphold righteousness, not mere pride.

Rāma is in a heightened martial stance, asserting that no being—human or even divine—can successfully harm him, setting the tone for immediate action.

Fearlessness and resolve (dhairya and vīrya), the steadfast courage expected of a righteous warrior.