Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

दशमः सर्गः — Rama’s Vow to Protect the Sages of Daṇḍaka

Dharma of Refuge

कामं तपःप्रभावेन शक्ता हन्तुं निशाचरान्।चिरार्जितं तु नेच्छामस्तपः खण्डयितुं वयम्।।3.10.14।।

kāmaṃ tapaḥprabhāvena śaktā hantuṃ niśācarān | cirārjitaṃ tu necchāmas tapaḥ khaṇḍayituṃ vayam ||

“แท้จริง ด้วยอานุภาพแห่งตบะ พวกเราสามารถสังหารพวกนิศาจรผู้ท่องราตรีได้ แต่พวกเราไม่ปรารถนาจะทำลายตบะที่สั่งสมมาช้านาน”

कामम्indeed / granted
कामम्:
Vākyopapatti/Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootकामम् (अव्यय)
Formअव्यय; अनुमत्यर्थक-निपात (concessive particle: 'granted/indeed')
तपःप्रभावेनby the power of penance
तपःप्रभावेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootतपःप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः तपस् + प्रभाव (षष्ठी-तत्पुरुषः: 'तपसः प्रभावः')
शक्ताःable
शक्ताः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (वयम्) इत्यस्य विशेषणम्
हन्तुम्to kill
हन्तुम्:
Prayojana (प्रयोजन/तुमर्थ)
TypeVerb
Rootहन् (धातु) + तुमुन् (कृदन्त)
Formतुमुनन्त (infinitive), कर्मार्थे—'to kill'
निशाचरान्night-rangers (demons)
निशाचरान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनिशाचर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः निशा + चर (तत्पुरुषः: 'निशायां चरः')
चिरार्जितम्earned over a long time
चिरार्जितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचिरार्जित (प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (PPP) √अर्ज्, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (तपः)
तुbut, however
तु:
Virodha/Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक-निपात (adversative particle)
not
:
Niṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation)
इच्छामःwe wish
इच्छामः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootइष्/इच्छ् (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, उत्तम-पुरुष, बहुवचन
तपःpenance
तपः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
खण्डयितुम्to break/diminish
खण्डयितुम्:
Prayojana (प्रयोजन/तुमर्थ)
TypeVerb
Rootखण्डय् (धातु) + तुमुन् (कृदन्त)
Formतुमुनन्त (infinitive)
वयम्we
वयम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
N
Niśācaras (rākṣasas/demons)
T
Tapas (austerity/penance)
R
Rāma (implied addressee)

FAQs

Dharma as role-appropriate restraint: ascetics may possess power, but they preserve tapas and spiritual aims rather than employing destructive force; protection is sought through kṣatriya duty.

The sages explain why they do not simply destroy the rākṣasas themselves: they avoid actions that would disrupt or diminish their long-earned austerity.

Self-restraint and commitment to spiritual discipline—choosing preservation of tapas over immediate retaliation.