Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

तापसाश्रममण्डलदर्शनम्

Entering Dandaka and Meeting the Sages

बलिहोमार्चितं पुण्यं ब्रह्मघोषनिनादितम्।पुष्पैश्चान्यैः परिक्षिप्तं पद्मिन्या च सपद्मया।।।।फलमूलाशनैर्दान्तैश्चीरकृष्णाजिनाम्बरैः।सूर्यवैश्वानराभैश्च पुराणैर्मुनिभिर्वुतम्।।।।

balihomārcitaṃ puṇyaṃ brahmaghoṣa-nināditam |

puṣpaiś cānyaiḥ parikṣiptaṃ padminyā ca sa-padmayā ||

สถานที่นั้นศักดิ์สิทธิ์ ได้รับการสักการะด้วยบะลีและโหมะ ก้องกังวานด้วยเสียงสวดพระเวทอันเป็นพรหมโฆษะ โปรยปรายด้วยดอกไม้นานาพรรณ และประดับด้วยสระบัวที่เต็มไปด้วยดอกปัทมะ

bali-homa-arcitamworshipped with offerings and fire-sacrifices
bali-homa-arcitam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootbali (प्रातिपदिक) + homa (प्रातिपदिक) + arcita (कृदन्त; √arc धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्यय; तत्पुरुष-समास: ‘बलिभिः होमैः च अर्चितम्’ (offerings & oblations)
puṇyamsacred
puṇyam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
brahma-ghoṣa-nināditamresounding with Vedic chanting
brahma-ghoṣa-nināditam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootbrahma (प्रातिपदिक) + ghoṣa (प्रातिपदिक) + ninādita (कृदन्त; √nad धातु, नि-उपसर्ग)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्यय; तत्पुरुष: ‘ब्रह्मघोषेण निनादितम्’ = resounding with Vedic chant
puṣpaiḥwith flowers
puṣpaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootpuṣpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instr/करण), बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya-dyotaka (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
anyaiḥother, various
anyaiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instr), बहुवचन; ‘पुष्पैः’ इत्यस्य विशेषणम्
parikṣiptamstrewn/scattered around
parikṣiptam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootparikṣipta (कृदन्त; pari-√kṣip धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्यय
padminyāwith a lotus-pond
padminyā:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootpadminī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (Instr/करण), एकवचन; ‘lotus-pond’
caand
ca:
Samuccaya-dyotaka (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
sa-padmayātogether with lotuses
sa-padmayā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsa (अव्यय/उपसर्गवत् ‘with’) + padma (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (Instr), एकवचन; अव्ययीभाव: ‘सपद्मया’ = ‘पद्मैः सह’ (with lotuses)

The law-abiding ascetics, who were comparable to fire and who were accomplished in their penances, pleased lord Rama in a befitting manner.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē araṇyakāṇḍē prathamassargaḥ৷৷Thus ends the first sarga of Aranyakanda of the holy Ramayana the first epic composed by sage Valmiki.

B
bali (offerings)
H
homa (fire-sacrifice)
P
padminī (lotus-pond)
P
padma (lotus)

FAQs

Dharma is sustained by yajña and śruti: offerings and Vedic sound maintain sacred order, portraying the āśrama as a moral-spiritual institution.

The hermitage is depicted as ritually active and serene, where worship and Vedic study blend with the beauty of nature.

Steadfast religiosity and learning (adhyāyana, yajña-niṣṭhā) are emphasized through the ‘brahmaghoṣa’ and homa.