Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

The Vision of the Lord Granted to Rukmangada

Prepared to Slay His Son

सिंधुः प्रवृद्धश्च बभूव सद्यो निमज्ज नार्थं भुवनत्रयस्य । निपेतुरुल्काः शतशो धरायां निर्घातयुक्ताः सतडित्खमध्यात् ॥ ११ ॥

siṃdhuḥ pravṛddhaśca babhūva sadyo nimajja nārthaṃ bhuvanatrayasya | nipeturulkāḥ śataśo dharāyāṃ nirghātayuktāḥ sataḍitkhamadhyāt || 11 ||

บัดนั้นมหาสมุทรพลันเอ่อล้นใหญ่ ราวกับจะท่วมไตรโลก; และจากเวหากลางที่เต็มด้วยสายฟ้า อุกกาบาตเพลิงนับร้อยพร้อมเสียงฟ้าร้องก็ตกลงสู่พื้นพิภพ۔

सिन्धुःthe ocean/river
सिन्धुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसिन्धु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रवृद्धःswollen/grown
प्रवृद्धः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्र+वृद्ध (कृदन्त; वृध् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; भूतकृदन्त (PPP) ‘grown’; विशेषण (सिन्धुः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/and
बभूवbecame/was
बभूव:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
सद्यःimmediately
सद्यः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसद्यः (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (immediately)
निमज्जनार्थम्for the purpose of submerging
निमज्जनार्थम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeNoun
Rootनिमज्जन+अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—निमज्जनस्य अर्थः (षष्ठी-तत्पुरुष); प्रयोजन (purpose)
भुवनत्रयस्यof the three worlds
भुवनत्रयस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभुवन+त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; द्विगु-समासः—त्रीणि भुवनानि
निपेतुःfell down
निपेतुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि+पत् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
उल्काःmeteors/firebrands
उल्काः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootउल्का (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
शतशःby the hundreds
शतशः:
Sambandha (सम्बन्ध/adv)
TypeIndeclinable
Rootशतशः (अव्यय)
Formअव्यय; परिमाणवाचक क्रियाविशेषण (by hundreds)
धरायाम्on the earth
धरायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootधरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
निर्घातयुक्ताःaccompanied by thunderous crashes
निर्घातयुक्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिर्घात+युक्त (कृदन्त; युज् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः—निर्घातेन युक्ताः (तृतीया-तत्पुरुष); विशेषण (उल्काः)
स-तडित्-ख-मध्यात्from the midst of the sky, with lightning
स-तडित्-ख-मध्यात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootस (अव्यय) + तडित् (प्रातिपदिक) + ख (प्रातिपदिक) + मध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (अपादान/Ablative), एकवचन; अव्ययीभावः—सह तडिता खस्य मध्यात् (from the midst of the sky with lightning)

Narada (narrative description within the Tirtha-Mahatmya section)

Vrata: none

Primary Rasa: bhayanaka

Secondary Rasa: adbhuta

S
Sindhu (Ocean)
B
Bhuvana-traya (three worlds)

FAQs

The verse depicts inauspicious cosmic portents—swelling waters, meteors, thunder, and lightning—used in Purāṇic narrative to signal a disruption of dharma and the approach of a decisive turning point requiring divine or dharmic restoration.

Though not explicitly teaching bhakti practices, it frames the fragility of worldly order and the need to take refuge in dharma and the Divine—an underlying bhakti impulse in tirtha-mahātmya contexts where remembrance and surrender are presented as protection amid upheaval.

It alludes to omen-literature aligned with Jyotiṣa (Vedāṅga astronomy/astrology): meteors (ulkā), thunder, and unusual oceanic behavior are traditional indicators interpreted for timing, auspiciousness, and diagnosing societal or cosmic imbalance.