Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 114

The Description of the Four Durgā Mantras

मातंगीपदयोश्चान्यं मन्मथान्वदनांशयोः । पार्स्वकट्योर्नाभिदेशे कटिपार्श्वांशके पुनः ॥ ११४ ॥

mātaṃgīpadayoścānyaṃ manmathānvadanāṃśayoḥ | pārsvakaṭyornābhideśe kaṭipārśvāṃśake punaḥ || 114 ||

พึงวางอีกบท (มนต์/เครื่องหมาย) ที่บาททั้งสองของมาตังคี; (อีกบท) ที่ส่วนแห่งพระพักตร์ของมันมถะ; ที่สีข้างและสะเอว; ที่บริเวณสะดือ; และอีกครั้งที่ส่วนสีข้างของเอว.

मातङ्गीपदयोःof (at) the feet of Mātaṅgī
मातङ्गीपदयोः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमातङ्गी + पद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (पद), षष्ठी, द्विवचन; समासः: मातङ्ग्याः पदे (षष्ठी-तत्पुरुषः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
अन्यम्another (one)
अन्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (अध्याहृतं—न्यासं/मन्त्रं)
मन्मथान्Manmatha (names/mantras)
मन्मथान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमन्मथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
वदनांशयोःof the two parts/sections of the face
वदनांशयोः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवदन + अंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (अंश), षष्ठी, द्विवचन; समासः: वदनस्य अंशः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
पार्श्वकट्योःof the side and the hip
पार्श्वकट्योः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपार्श्व + कटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (कटि), षष्ठी, द्विवचन; द्वन्द्वः: पार्श्वे च कट्यौ च (side and hip)
नाभिदेशेin the navel region
नाभिदेशे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootनाभि + देश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (देश), सप्तमी, एकवचन; समासः: नाभेः देशः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
कटिपार्श्वांशकेin the portion of the hip-side
कटिपार्श्वांशके:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकटि + पार्श्व + अंशक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (अंशक), सप्तमी, एकवचन; समासः: कट्याः पार्श्वस्य अंशकः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
पुनःagain/further
पुनः:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (पुनरावृत्ति/again)

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

M
Mātaṅgī
M
Manmatha (Kāma)

FAQs

It teaches ritualized body-installation (nyāsa): sanctifying specific bodily loci so the practitioner’s body becomes a fit vessel for mantra-siddhi and disciplined worship.

By prescribing careful placements tied to deities, it frames devotion as precise, embodied worship—bhakti expressed through regulated ritual attention rather than mere sentiment.

Practical ritual-application knowledge: a technical procedure of assigning mantras/marks to body-points (a prayoga/nyāsa-type instruction), aligning practice with disciplined liturgy.