Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 43

Hanūmaccarita

The Account of Hanumān

इत्थं कृत्वा भूतशुद्धिं क्रियार्हो मर्त्यः शुद्धो जायते ह्येव सद्यः । पूजां कर्तुं जप्यकर्मापि पश्चादेवं ध्यायेद्ब्रह्महत्यादिशुद्ध्यै ॥ ४३ ॥

itthaṃ kṛtvā bhūtaśuddhiṃ kriyārho martyaḥ śuddho jāyate hyeva sadyaḥ | pūjāṃ kartuṃ japyakarmāpi paścādevaṃ dhyāyedbrahmahatyādiśuddhyai || 43 ||

เมื่อทำภูตศุทธิ์ดังนี้แล้ว มนุษย์ย่อมบริสุทธิ์ฉับพลันและสมควรแก่การประกอบพิธีกรรม ต่อจากนั้นเพื่อทำปูชาและการสวดชปะ พึงภาวนาเช่นนี้เองเพื่อชำระบาปแม้ถึงพราหมณ์หัตยาและอื่น ๆ

इत्थम्thus
इत्थम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootइत्थम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (thus)
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Kriyā (क्रिया; पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive); पूर्वकालिक क्रिया (having done)
भूतelements/beings
भूत:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; (समासाङ्ग)
शुद्धिम्purification (of the elements)
शुद्धिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; समास: भूत-शुद्धिम् (तत्पुरुषः; ‘purification of elements’)
क्रियाritual action
क्रिया:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootक्रिया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; (समासाङ्ग)
अर्हःfit/eligible (for rites)
अर्हः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअर्ह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; समास: क्रिया-अर्हः (तत्पुरुषः; ‘fit for rites’)
मर्त्यःa mortal
मर्त्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन
शुद्धःpurified
शुद्धः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; (मर्त्यः विशेषण)
जायतेis born/becomes
जायते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट् (present); प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
हिindeed
हि:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/हेतुवाचक निपात (indeed/for)
एवcertainly
एव:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis: just/only)
सद्यःimmediately
सद्यः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसद्यः (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (immediately)
पूजाम्worship
पूजाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपूजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive); प्रयोजन (purpose)
जप्यto be recited
जप्य:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootजप् (धातु)
Formयत्-प्रत्ययान्त (gerundive); नपुंसकलिङ्ग; (समासाङ्ग)
कर्मthe act of recitation
कर्म:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; समास: जप्य-कर्म (तत्पुरुषः; ‘recitation-act’)
अपिalso
अपि:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपेक्षावाचक (also/even)
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (afterwards)
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (thus)
ध्यायेत्one should meditate
ध्यायेत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु)
Formविधिलिङ् (optative); प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
ब्रह्महत्याBrahmin-slaying (sin)
ब्रह्महत्या:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्महत्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; (समासाङ्ग)
आदिand the like
आदि:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootआदि (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formअव्यय; ‘etc.’-अर्थे (ādi: and so on)
शुद्ध्यैfor purification (from such sins)
शुद्ध्यै:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; चतुर्थी (4th/सम्प्रदान), एकवचन; समास: ब्रह्महत्या-आदि-शुद्ध्यै (तत्पुरुषः; ‘for purification from brahmahatyā etc.’)

Sanatkumara (in instruction to Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

N
Narada
S
Sanatkumara

FAQs

It teaches that inner purification (bhūta-śuddhi) is the immediate prerequisite for becoming ritually and spiritually fit, making worship and japa effective even when one seeks cleansing from heavy karmic impurities.

It frames bhakti-practices like pūjā and mantra-japa as grounded in purity of body–mind; devotional acts become properly aligned when preceded by disciplined purification and focused meditation.

Ritual procedure and mantra-practice (a prayoga-oriented, Vedāṅga-adjacent discipline) are emphasized: bhūta-śuddhi prepares the practitioner for correct japa and pūjā, functioning as a technical prerequisite within Vedic-style ritual conduct.