Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 46

The Description of the Skanda Purāṇa’s Anukramaṇī

Index/Summary

सोमार्का दीनि तीर्थानि त्रयोदश ततः परम् । गयाकूपस्य माहात्म्यं सर्वाघविनिवर्तकम् ॥ ४६ ॥

somārkā dīni tīrthāni trayodaśa tataḥ param | gayākūpasya māhātmyaṃ sarvāghavinivartakam || 46 ||

ต่อจากนั้นมีทีรถะสิบสามแห่งเริ่มด้วยโสมารกะ; แล้วจึงกล่าวถึงมหิมาแห่งคยากูปะ ซึ่งขจัดบาปทั้งปวง

सोमार्काणि(the) Soma and Arka (tīrthas)
सोमार्काणि:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसोम + अर्क (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; द्वन्द्वः (सोमश्च अर्कश्च) — ‘तीर्थानि’ इति सह विशेष्यत्वात् प्रथमा बहुवचन
इमानिthese
इमानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम; ‘तीर्थानि’ इति विशेषणम्
तीर्थानिpilgrimage places
तीर्थानि:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
त्रयोदशthirteen
त्रयोदश:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रयोदश (संख्याप्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; संख्या-विशेषणम् (thirteen)
ततःthereafter
ततः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/अनन्तरार्थक (thereafter)
परम्further/next
परम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययप्रयोगः (adverbial accusative) ‘further/next’
गयाकूपस्यof the Gayā-well
गयाकूपस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगया + कूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन; तत्पुरुषः (गयायाः कूपः)
माहात्म्यम्the greatness (account)
माहात्म्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; वाक्ये विषय/कर्मरूपेण
सर्वाघ-विनिवर्तकम्removing all sins
सर्वाघ-विनिवर्तकम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व + अघ + विनिवर्तक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः (सर्वाणि अघानि विनिवर्तयति इति) — ‘माहात्म्यम्’ इति विशेषणम्

Sage Narada (cataloguing topics to Sanatkumara in an anukramanika summary)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

S
Somārka
G
Gayā
G
Gayākūpa

FAQs

It signals that pilgrimage (tīrtha-yātrā) and listening to tīrtha-māhātmya are recognized as purifying practices, highlighting Gayākūpa at Gayā as especially capable of removing accumulated sin (aghāni).

By emphasizing sacred places and their māhātmya, the verse supports bhakti through śravaṇa (hearing) and smaraṇa (recollection) of holy kṣetras—practices that orient the mind toward the divine and dharma, even when the verse itself is not explicitly doctrinal about bhakti.

Primarily kalpa-style practical dharma (ritual/pilgrimage procedure and its fruits) is implied through the tīrtha enumeration and the prayāścitta-like claim of sin-removal, rather than technical topics like vyākaraṇa or jyotiṣa.