Previous Verse
Next Verse

Shloka 35

Adhyaya 61The Second Manvantara Begins: The Brahmin’s Swift Journey and Varuthini’s Temptation on Himavat

तं ददर्श भ्रमन्तञ्च मुनिश्रेष्ठं वरूथिनी ।

वराप्सरा महाभागा मौलेया रूपशालिनी ॥

taṃ dadarśa bhramantañ ca muniśreṣṭhaṃ varūthinī | varāpsarā mahābhāgā mauleyā rūpaśālinī ||

วรูถินีเห็นฤๅษีผู้ประเสริฐนั้นกำลังพเนจรอยู่ นางเป็นอัปสรผู้มีบุญ เป็นผู้มีโชคยิ่ง แห่งสกุลมุเลยะ และเพียบพร้อมด้วยความงาม

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट् (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भ्रमन्तम्wandering
भ्रमन्तम्:
Karma (कर्म) (विशेषण)
TypeVerb
Rootभ्रम् (धातु) + भ्रमन्त् (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘तम्’ इति विशेषणम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
मुनिश्रेष्ठम्the best of sages
मुनिश्रेष्ठम्:
Karma (कर्म) (विशेषण)
TypeNoun
Rootमुनि + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी): मुनीनां श्रेष्ठः; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘तम्’ इति विशेषणम्
वरूथिनीVarūthinī
वरूथिनी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवरूथिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वराexcellent
वरा:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अप्सरा’ इति विशेषणम्
अप्सराnymph (apsaras)
अप्सरा:
Karta (कर्ता) (समानााधिकरणम्)
TypeNoun
Rootअप्सरस् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
महाभागाvery fortunate/noble
महाभागा:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहā + भाग (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास: महान् भागः यस्याः/या; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘वरूथिनी/अप्सरा’ इति विशेषणम्
मौलेयाMauleyā (name/epithet)
मौलेया:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमौलेया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; जातिवाचक/निजनामविशेषण; ‘वरूथिनी’ इत्यस्य विशेषणम्
रूपशालिनीbeautiful
रूपशालिनी:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरूप + शालिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: रूपेण शालिनी (possessing beauty); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
Narrated by Mārkaṇḍeya

{ "primaryRasa": "adbhuta", "secondaryRasa": "shringara", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Apsaras motifTemptation/testing of asceticCharacter introduction

FAQs

Purāṇic narratives often introduce apsarases at moments of ascetic vulnerability, exploring how desire can arise suddenly and how discernment must be maintained.

Ākhyāna—specifically, a testing/encounter episode that conveys dharma through story rather than cosmological enumeration.

The apsaras can symbolize refined desire (not crude passion but aesthetic/romantic pull) that challenges even ‘muniśreṣṭha’ status, urging integration of purity and awareness.