Previous Verse
Next Verse

Shloka 35

Adhyaya 50Mind-Born Progeny, Svayambhuva Manu’s Lineage, and Brahmā’s Ordinance to Duḥsaha (Alakṣmī’s Retinue)

इन्द्रियेषु दशस्वेते तथा मनसि च स्थिताः ।

स्वे स्वे नरं स्त्रियं वापि विषये योजयन्ति हि ॥

indriyeṣu daśasv ete tathā manasi ca sthitāḥ | sve sve naraṃ striyaṃ vāpi viṣaye yojayanti hi ||

เมื่อสถิตอยู่ในอินทรีย์ทั้งสิบและในมโน (จิต) ณ ที่ของตน ๆ พวกเขาย่อมผูกมัดชายหรือหญิงให้เข้ากับอารมณ์แห่งอินทรีย์ของตน ๆ

indriyeṣuin the senses
indriyeṣu:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootindriya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी (Locative), बहुवचनम्
daśasuin the ten
daśasu:
Visheshana (विशेषण/Number)
TypeAdjective
Rootdaśa (संख्याशब्द-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग-प्रयोगः, सप्तमी, बहुवचनम्; संख्याविशेषणम् (indriyeṣu इति)
etethese
ete:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्
tathālikewise
tathā:
Sambandha (सम्बन्ध/Adverbial)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक (likewise)
manasiin the mind
manasi:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
sthitāḥstationed/placed
sthitāḥ:
Vidhēya (विधेय/Predicate)
TypeVerb
Rootsthā (धातु) → स्थित (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle); पुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्; (अत्र विधेय-विशेषणरूपेण)
svein one’s own
sve:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; विशेषणम् (viṣaye इति)
svein its own (respective)
sve:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; पुनरुक्ति-प्रयोगः (each in its own)
narama man/person
naram:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootnara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
striyama woman
striyam:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootstrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
or
:
Sambandha (सम्बन्ध/Alternative)
TypeIndeclinable
Rootvā (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-निपातः
apialso/even
api:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-निपातः (also/even)
viṣayein an object (of sense)
viṣaye:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Domain)
TypeNoun
Rootviṣaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्
yojayantithey engage/attach
yojayanti:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootyuj (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम् (णिच्-अर्थे causative sense: 'make engage')
hiindeed
hi:
Sambandha (सम्बन्ध/Emphasis)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपातः (particle)
Frame dialogue tradition (sage-narration within Markandeya Purana); specific speaker not explicit in supplied excerpt

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "bhakti", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Sense-controlPsychology of temptationEthicsMind and indriyas

FAQs

Decline begins with the senses and mind: when attention is compulsively yoked to objects, agency weakens and adharma gains leverage. The practical counsel implied is indriya-nigraha (restraint) and mindful governance.

Didactic Sarga-style cataloguing, explaining the mechanism by which destructive forces operate within embodied life.

‘Ten senses’ points to both jñānendriyas and karmendriyas; the agents work through perception and action alike, binding the jīva via viṣaya-āsakti (object-attachment).