Shloka 51

Adhyaya 39Funeral Rites

नासतो दर्शनं योगे तस्मात्तत्परिवर्जयेत् ।

देशानेताननादृत्य मूढत्वाद्यो युनक्ति वै ॥

nāsato darśanaṃ yoge tasmāt tat parivarjayet / deśān etān anādṛtya mūḍhatvād yo yunakti vai

ในการปฏิบัติโยคะ ความเห็นแจ้ง/การประจักษ์แท้ไม่เกิดจากสิ่งที่ไม่เหมาะสม; เพราะฉะนั้นพึงเว้นเสีย ผู้ใดด้วยความเขลาละเลยสถานที่เหล่านี้แล้วยังฝึกอยู่ ผู้นั้นย่อมหลงทาง

nanot
na:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-अव्ययम्
asataḥof the untrue/impure
asataḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasat (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गस्य/पुंलिङ्गस्य, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्; अर्थः—असत् = असत्य/अशुभ (unreal/impure)
darśanamperception/vision
darśanam:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdarśana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्
yogein yoga
yoge:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootyoga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
tasmāttherefore
tasmāt:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात्—तद्-शब्दस्य पञ्चमी-एकवचनरूपम्, अव्ययीभावेन हेत्वर्थे (ablatival indeclinable: 'therefore/from that reason')
tatthat
tat:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्—(एतत्/तत्) = that (practice/thing)
parivarjayetshould avoid completely
parivarjayet:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootpari-√vṛj (धातु)
Formविधिलिङ्, परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; अर्थः—परि-वर्जयेत् = पूर्णतया त्यजेत् (should completely avoid)
deśānplaces
deśān:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), बहुवचनम्
etānthese
etān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्—देशान्
anādṛtyahaving disregarded
anādṛtya:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootan-ā-√dṛ (धातु) + lyap (कृत् प्रत्यय)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive/gerund); अर्थः—अनादृत्य = अनादरं कृत्वा (having disregarded)
mūḍhatvātdue to foolishness
mūḍhatvāt:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootmūḍhatva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative), एकवचनम्; हेत्वर्थः (cause)
yaḥwho
yaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्धक-प्रत्ययः (relative pronoun)
yunaktipractices/engages (in)
yunakti:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootyuj (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
vaiindeed
vai:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formनिपातः (emphatic particle)
Instructional voice within the chapter

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "bhakti", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

YogaDiscernmentRight methodConsequences of negligence

FAQs

Authentic spiritual insight does not arise from negligent methods. The text insists that sincerity must be paired with correctness; otherwise one mistakes disturbance for realization.

Normative instruction (ācāra/yoga-vidhi), outside the five hallmark narrative topics.

‘Asat’ can indicate not only external place but inner falsity—restlessness, egoic striving. Yoga-darśana comes from sat (truth/alignment), so the practitioner must align outer and inner conditions.