Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

Adhyaya 38Dattatreya on Non-Identification (Mamata) and the Path to Liberation

सम्यक्प्रपश्यतो ब्रह्मन् मम दुःखं न किञ्चन ।

असम्यग्दर्शिनो मग्नाः सर्वदैवासुखार्णवे ॥

samyak prapaśyato brahman mama duḥkhaṃ na kiñcana |

asamyagdarśino magnāḥ sarvadaivāsukhārṇave ||

โอพราหมณ์ ผู้ที่เห็นอย่างถูกต้องย่อมไม่มีความโศกแม้แต่น้อย ส่วนผู้ที่เห็นผิดย่อมจมอยู่ในมหาสมุทรแห่งทุกข์อยู่เสมอ

samyakproperly; rightly
samyak:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsamyak (अव्यय)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb)
prapaśyataḥof (one who is) seeing clearly
prapaśyataḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootpra-√paś (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present active participle), षष्ठी विभक्ति, एकवचन; पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (context: संबोधन ‘brahman’ → addressed person)
brahmanO brahmin
brahman:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootbrahman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
mamamy
mama:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
duḥkhamsorrow
duḥkham:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootduḥkha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; अत्र ‘न किञ्चन’ इत्यनेन सह—प्रथमा (there is no sorrow)
nanot
na:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
kiñcanaanything at all
kiñcana:
Karta (कर्ता) / Pratiyogin
TypeNoun
Rootkiñcana (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; अनिश्चित-प्रमाण (indefinite)
a-samyak-darśinaḥthose who do not see rightly
a-samyak-darśinaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roota + samyak + darśin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (samyak darśinaḥ) + नञ्-समास (a-samyak)
magnāḥsunk; immersed
magnāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Root√maj (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘a-samyak-darśinaḥ’ इत्यस्य विशेषण
sarvadāalways
sarvadā:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootsarvadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
evaindeed; just
eva:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
a-sukha-arṇavein the ocean of unhappiness
a-sukha-arṇave:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Roota + sukha + arṇava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (sukhasya arṇavaḥ) + नञ्-समास (a-sukha = non-happiness)
Jaḍa to Dattātreya

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "karuna", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Jñāna vs ajñānaDuḥkha as cognitive errorViveka

FAQs

Suffering is presented as dependent on ‘darśana’ (the way one sees). Ethical steadiness and peace follow from corrected understanding rather than mere external change.

This is upadeśa (instruction) embedded in narrative; it does not directly enumerate sarga/pratisarga/manvantara/vaṃśa/vaṃśānucarita, but supports the Purāṇa’s role as dharma-jñāna teaching.

‘Right seeing’ implies disentangling the Self from prakṛti’s fluctuations; the ‘ocean’ image hints at saṃsāra as a mental continuum sustained by misapprehension.