नारद–शुक संवादः
Impermanence, Svabhāva, and Śuka’s Resolve for Yoga
नरेन्द्र! अत: सब ओरसे ज्ञान प्राप्त करनेका ही प्रयत्न करना चाहिये। यह तो मैं तुमसे बता ही चुका हूँ कि सभी वर्णोके लोग अपने-अपने आश्रममें रहते हुए ही ज्ञान प्राप्त कर सकते हैं; अतः जो ब्राह्मण ज्ञानमें स्थित है अथवा जो दूसरे वर्णका मनुष्य भी ज्ञाननिष्ठ है
narendra! ataḥ sarva-ore jñāna-prāptiṃ kartum eva prayatnaḥ kartavyaḥ. etat tu mayā tubhyaṃ pūrvam eva kathitam—sarve varṇāḥ sva-svāśrame sthitvā jñānaṃ prāptuṃ śaknuvanti; ataḥ yaḥ brāhmaṇaḥ jñāne sthitaḥ, athavā yaḥ anyavarṇīyaḥ api jñāna-niṣṭhaḥ, tasya nityaṃ mokṣa-prāptiḥ proktā. yat te pṛṣṭaṃ tan mayā copadiṣṭaṃ yāthātathyaṃ; tad viśoko bhavasva. rājan, gacchasva etad-arthasya pāraṃ; samyak proktaṃ; svasti te tv astu nityam.
ข้าแต่นรินทร์! เพราะฉะนั้นพึงเพียรแสวงหาญาณจากทุกทิศทุกทาง ข้าได้บอกท่านแล้วว่า ชนทุกวรรณะย่อมบรรลุญาณได้แม้ดำรงอยู่ในอาศรมของตน; ฉะนั้นผู้ตั้งมั่นในญาณ—จะเป็นพราหมณ์หรือผู้ใดในวรรณะอื่นที่มั่นคงในปัญญา—ย่อมมีโมกษะอันเป็นนิตย์ประกาศไว้แล้ว สิ่งที่ท่านถาม ข้าได้สั่งสอนตามความจริง; เพราะฉะนั้นจงเป็นผู้พ้นโศกเถิด ข้าแต่พระราชา จงไปให้ถึงฝั่งไกลแห่งสัจธรรมนี้ ข้าได้กล่าวไว้โดยครบถ้วนแล้ว ไปเถิด—ขอความสวัสดีอันยั่งยืนจงมีแก่ท่านเสมอ
याज़्वल्क्य उवाच
Liberating knowledge (jñāna) is the decisive means to mokṣa, and it is accessible to people of all varṇas when they live rightly within their own āśrama; steadfastness in knowledge, not mere social identity, is what is praised as leading to enduring liberation.
Yājñavalkya concludes his instruction to the king: he affirms that he has answered the king’s question truthfully, urges him to become free from grief, and sends him forth with a blessing to internalize the teaching and reach the ‘far shore’ of its meaning.