Previous Verse
Next Verse

Shloka 110

देवैर्विष्णोः शरणागमनम्—शिवलिङ्गस्थापनं, शिवसहस्रनामस्तवः, सुदर्शनचक्रप्रदानं च

अधरो ऽनुत्तरो ज्ञेयो ज्येष्ठो निःश्रेयसालयः शैलो नगस्तनुर्देहो दानवारिररिन्दमः

adharo 'nuttaro jñeyo jyeṣṭho niḥśreyasālayaḥ śailo nagastanurdeho dānavārirarindamaḥ

พระองค์ทรงเป็นผู้ต่ำยิ่งแต่ก็ทรงเป็นผู้ไม่มีผู้ใดเหนือกว่า พึงรู้ว่าเป็นปรมะสูงสุด; ทรงเป็นผู้โบราณยิ่ง เป็นที่สถิตแห่งนิศเรยส. ทรงเป็นขุนเขาและเจ้าแห่งขุนเขา เป็นกายและผู้ทรงกาย เป็นศัตรูแห่งทานวะและผู้ปราบปวงศัตรู.

adharaḥthe lower/supporting principle
adharaḥ:
anuttaraḥthe unsurpassed, beyond all
anuttaraḥ:
jñeyaḥto be known/realized
jñeyaḥ:
jyeṣṭhaḥthe eldest, most ancient
jyeṣṭhaḥ:
niḥśreyasa-ālayaḥabode of liberation/final good
niḥśreyasa-ālayaḥ:
śailaḥmountain, rock-like (steadfast)
śailaḥ:
nagaḥlord of mountains/serpents (contextual epithet of power)
nagaḥ:
tanuḥsubtle form/body
tanuḥ:
dehaḥgross body/embodiment
dehaḥ:
dānava-ariḥenemy of the Dānavas (demons)
dānava-ariḥ:
arindamaḥcrusher of foes, conqueror of enemies
arindamaḥ:

Suta Goswami (narrating Shiva’s names to the sages of Naimisharanya)