Next Verse

Shloka 1

Naimittika-pralaya and the Theology of Kāla: Seven Suns, Saṃvartaka Fire, Flood, and Varāha Kalpa

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे द्विचत्वारिंशो ऽध्यायः सूत उवाच एतदाकर्ण्य विज्ञानं नारायणमुखेरितम् / कूर्मरूपधरं देवं पप्रच्छुर्मुनयः प्रभुम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge dvicatvāriṃśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca etadākarṇya vijñānaṃ nārāyaṇamukheritam / kūrmarūpadharaṃ devaṃ papracchurmunayaḥ prabhum

ดังนี้ ในศรีกูรมปุราณะ ในษัฏสาหัสรีสํหิตา ภาคหลัง บทที่สี่สิบสองจบลง สุุตะกล่าวว่า—ครั้นได้สดับวิชชาอันเป็นตัตตวะ ซึ่งออกจากพระโอษฐ์ของนารายณะแล้ว เหล่ามุนีจึงทูลถามพระผู้เป็นเจ้า ผู้ทรงรับรูปเป็นกูรมะ (เต่า)

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-समाप्त्यर्थक अव्यय (quotative/closure particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्मपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; कर्मधारयः (श्रीमत् कूर्मपुराणम्)
षट्साहस्त्र्याम्in the Ṣaṭsāhastrī (six-thousand)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; द्विगुसमासः (षट्साहस्त्री = six-thousand [verses] collection)
संहितायाम्in the compendium
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
उपरिविभागेin the upper section
उपरिविभागे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootउपरि + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अव्यय-पूर्वपद तत्पुरुषः (उपरि-भागः)
द्विचत्वारिंशःforty-second
द्विचत्वारिंशः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootद्वि + चत्वारिंशत् (प्रातिपदिक/संख्या)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक-विशेषण (ordinal) ‘अध्यायः’ विशेषण
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootएतद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘आकर्ण्य’ इत्यस्य कर्म
आकर्ण्यhaving heard
आकर्ण्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootआ + कर्ण्/श्रु-अर्थे (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund), पूर्वक्रिया (having heard)
विज्ञानम्knowledge / teaching
विज्ञानम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootविज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
नारायणमुखेरितम्uttered from Nārāyaṇa’s mouth
नारायणमुखेरितम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootनारायण + मुख + ईरित (कृदन्त; ईर् धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त) ‘ईरित’; सप्तमी/षष्ठी-तत्पुरुषभावः (नारायणस्य मुखेन ईरितम् = uttered from Nārāyaṇa’s mouth)
कूर्मरूपधरम्bearing the form of a tortoise
कूर्मरूपधरम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootकूर्म + रूप + धर (कृदन्त; धृ धातु)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘धर’ = वर्तमानकृदन्त (present participial adjective); षष्ठी-तत्पुरुषः (कूर्मस्य रूपं धरति)
देवम्the god
देवम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पप्रच्छुःasked
पप्रच्छुः:
Kriya (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootप्र + पृच्छ् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
मुनयःsages
मुनयः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
प्रभुम्the Lord
प्रभुम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootप्रभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘देवम्’ इत्यस्य समानाधिकरण-विशेष्य (appositional)

Sūta

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

S
Sūta
K
Kurma (Lord Kūrma)
N
Nārāyaṇa
M
Munis (sages)

FAQs

It frames the teaching as vijñāna—realized, authoritative spiritual knowledge—spoken by Nārāyaṇa himself, implying that liberating insight into the Self is grounded in direct divine instruction rather than mere speculation.

No specific technique is described in this verse; it functions as a narrative hinge introducing further inquiry—typical of the Ishvara-gītā style—where the sages’ questions lead into structured teachings that later include yogic discipline and Pāśupata-oriented practice.

By presenting Nārāyaṇa (Vishnu) as the speaker of profound vijñāna in the Kūrma Purāṇa—a text known for Shaiva-Vaishnava synthesis—it sets a non-sectarian tone where supreme teaching is shared across devotional idioms rather than opposed.