Previous Verse
Next Verse

Shloka 35

Narmadā-tīrtha-māhātmya — Bhṛgu-tīrtha to Sāgara-saṅgama

Pilgrimage Circuit, Gifts, Fasting, and Imperishable Merit

ततो गच्छेत राजेन्द्र आलिकातीर्थमुत्तमम् / उपोष्य रजनीमेकां नियतो नियताशनः / अस्य तीर्थस्य माहात्म्यान्मुच्यते ब्रह्महत्यया

tato gaccheta rājendra ālikātīrthamuttamam / upoṣya rajanīmekāṃ niyato niyatāśanaḥ / asya tīrthasya māhātmyānmucyate brahmahatyayā

ต่อจากนั้น ข้าแต่พระราชาผู้ประเสริฐ พึงเสด็จไปยังทิรถะอันยอดเยี่ยมชื่อว่าอาลิกา ผู้ใดอดอาหารหนึ่งราตรี มีวินัยและสำรวมในภักษาหาร ย่อมพ้นบาปพราหมณ์ฆาตด้วยมหิมาแห่งทิรถะนี้

ततःthen
ततः:
क्रियाविशेषण (Kriyāviśeṣaṇa)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (thereafter; adverb)
गच्छेतshould go
गच्छेत:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
राजेन्द्रO king of kings
राजेन्द्र:
सम्बोधन (Sambodhana)
TypeNoun
Rootराजेन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (राज्ञां इन्द्रः)
आलिका-तीर्थम्the Ālikā sacred ford
आलिका-तीर्थम्:
कर्म (Karma/destination)
TypeNoun
Rootआलिका (प्रातिपदिक) + तीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (आलिकायाः तीर्थम्)
उत्तमम्supreme
उत्तमम्:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying तीर्थम्)
उपोष्यhaving fasted
उपोष्य:
क्रियाविशेषण (Kriyāviśeṣaṇa/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootउप-वस् (धातु)
Formक्त्वान्त-प्राय अव्यय (Gerund/absolutive) from उपवस्/उपोष (to fast); पूर्वक्रिया
रजनीम्a night
रजनीम्:
कर्म (Karma/object of 'fasted'—duration)
TypeNoun
Rootरजनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
एकाम्one
एकाम्:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying रजनीम्)
नियतःdisciplined, restrained
नियतः:
कर्ता (Kartā—qualifier)
TypeAdjective
Rootनियत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (कर्तरि)
नियत-आशनःwith regulated food/diet
नियत-आशनः:
कर्ता (Kartā—qualifier)
TypeAdjective
Rootनियत (प्रातिपदिक) + आशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नियतं आशनं यस्य)
अस्यof this
अस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी, एकवचन; संकेत/अन्वयः तीर्थस्य
तीर्थस्यof the sacred place
तीर्थस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
माहात्म्यात्due to the greatness
माहात्म्यात्:
अपादान (Apādāna/cause-source)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; हेतौ (cause)
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोगः (passive: 'is released')
ब्रह्महत्ययाfrom brahmin-slaying (sin)
ब्रह्महत्यया:
करण (Karaṇa/Instrument—thing from which freed, expressed instrumentally)
TypeNoun
Rootब्रह्महत्यā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (ब्रह्मणः हत्या)

Sūta (narrating to the assembled sages, conveying the Purāṇic injunctions on tīrtha-yātrā)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

Ā
Ālikā-tīrtha
R
Rājendra
B
Brahma-hatyā

FAQs

This verse is primarily karmic and ritual-ethical: it teaches purification through vow, restraint, and tīrtha-mahātmyā rather than offering a direct ātman-metaphysics statement.

The practice emphasized is niyama-like discipline: upavāsa (fasting), niyata (self-restraint), and niyatāśana (regulated diet). In Purāṇic yoga-dharma, such restraint supports inner purity and steadiness conducive to sādhana.

It does not explicitly name Śiva or Viṣṇu; instead, it reflects the Kurma Purāṇa’s integrative dharma: liberation from heavy sin is linked to sacred geography and disciplined conduct, a framework shared across Śaiva and Vaiṣṇava tīrtha traditions.