Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

Prāyaścitta for Mahāpātakas: Liquor, Theft, Sexual Transgression, Contact with the Fallen, and Homicide

उदक्यागमने विप्रस्त्रिरात्रेण विशुध्यति / चाण्डालीगमने चैव तप्तकृच्छ्रत्रयं विदुः / सह सांतपनेनास्य नान्यथा निष्कृतिः स्मृता

udakyāgamane viprastrirātreṇa viśudhyati / cāṇḍālīgamane caiva taptakṛcchratrayaṃ viduḥ / saha sāṃtapanenāsya nānyathā niṣkṛtiḥ smṛtā

หากพราหมณ์ร่วมประเวณีกับหญิงที่มีระดู เขาจะบริสุทธิ์ได้หลังจากผ่านไปสามราตรี แต่หากเขาร่วมประเวณีกับหญิงจัณฑาล ผู้รู้กำหนดให้บำเพ็ญตบะตัปตากฤจฉระสามครั้ง พร้อมกับพิธีสางตปนะ ไม่มีวิธีไถ่บาปอื่นใด

उदक्य-आगमनेin the case of going to a menstruating woman
उदक्य-आगमने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउदक्या (प्रातिपदिक) + आगमन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (उदक्यायाः आगमनम्)
विप्रःa Brahmin
विप्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
त्रि-रात्रेणby (observing) three nights
त्रि-रात्रेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootत्रि (प्रातिपदिक) + रात्रि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (त्रिरात्रम्), तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; द्विगु-समासः (त्रीणि रात्राणि)
विशुध्यतिbecomes purified
विशुध्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-शुध् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम/परस्मैपदम प्रचलित; उपसर्ग: वि
चाण्डाली-गमनेin the case of going to a Caṇḍālī woman
चाण्डाली-गमने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootचाण्डाली (प्रातिपदिक) + गमन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (चाण्डाल्याः गमनम्)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात
एवindeed
एव:
Sambandha/Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपात
तप्त-कृच्छ्र-त्रयम्a triple taptakṛcchra (threefold penance)
तप्त-कृच्छ्र-त्रयम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतप्त (कृदन्त) + कृच्छ्र (प्रातिपदिक) + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः: (तप्तकृच्छ्रस्य) त्रयम् = षष्ठी-तत्पुरुष; अन्तर्गतः तप्तकृच्छ्र = कर्मधारय
विदुःthey know/declare
विदुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलिट् (perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम
सहtogether with
सह:
Sahartha (सहार्थ)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक-उपपद (with)
सांतपनेनwith the sāṃtapana (penance)
सांतपनेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसांतपन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
अस्यof him/for this (case)
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation)
अन्यथाotherwise
अन्यथा:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (otherwise)
निष्कृतिःexpiation
निष्कृतिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनिष्कृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्मृताis prescribed/remembered
स्मृता:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु)
Formक्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे विधेय-विशेषणम्

Traditional Purāṇic narrator (instructional dharma discourse within the Kurma Purana)

Primary Rasa: bibhatsa

Secondary Rasa: bhayanaka

V
Vipra (Brāhmaṇa)
U
Udakyā (menstruating woman)
C
Caṇḍālī (woman of Caṇḍāla community)
T
Taptakṛcchra (penance)
S
Sāṃtapana (expiatory rite)

FAQs

This verse does not directly teach ātman-metaphysics; it frames dharma as purification (śuddhi) through disciplined expiation, which in the Purāṇic system supports inner clarity needed for higher knowledge and yoga.

No explicit meditative technique is taught here; instead, it emphasizes prāyaścitta (kṛcchra, sāṃtapana) as ethical-ritual self-restraint, a preparatory discipline that Purāṇas often treat as a foundation for yoga and steadiness of mind.

The verse is primarily dharma-legal and does not mention Śiva or Viṣṇu explicitly; within the Kurma Purana’s broader Shaiva-Vaishnava synthesis, such dharma prescriptions function as shared normative groundwork for devotion and yoga across both traditions.