Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

Puṣkara-dvīpa, Lokāloka, and the Measure of the Brahmāṇḍa

Cosmic Egg

एक एवात्र विप्रेन्द्राः पर्वतो मानसोत्तरः / योजनानां सहस्त्राणि सार्धं पञ्चाशदुच्छ्रितः / तावदेव च विस्तीर्णः सर्वतः परिमण्डलः

eka evātra viprendrāḥ parvato mānasottaraḥ / yojanānāṃ sahastrāṇi sārdhaṃ pañcāśaducchritaḥ / tāvadeva ca vistīrṇaḥ sarvataḥ parimaṇḍalaḥ

โอพราหมณ์ผู้ประเสริฐทั้งหลาย ที่นี่มีภูเขาเพียงลูกเดียวชื่อมานโสตตระ สูงหนึ่งพันห้าสิบโยชน์ กว้างเท่ากัน และเป็นวงกลมสมบูรณ์โดยรอบ

एकःone
एकः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्—पर्वतः
एवonly/indeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle), अव्यय; अवधारणार्थक
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
विप्रेन्द्राःO best of Brahmins
विप्रेन्द्राः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्रेन्द्र (प्रातिपदिक; विप्र + इन्द्र)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (vocative), बहुवचन; तत्पुरुषः—‘विप्राणाम् इन्द्राः’
पर्वतःmountain
पर्वतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मानसोत्तरःMānasottara (mountain)
मानसोत्तरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमानस + उत्तर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः—‘मानसः उत्तरः (पर्वतः)’ (name)
योजनानाम्of yojanas
योजनानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootयोजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (genitive), बहुवचन
सहस्राणिthousands
सहस्राणि:
Karma (कर्म/measure)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; परिमाणवाचक (measure)
सार्धम्and a half (in addition)
सार्धम्:
Sambandha (सम्बन्ध/measure)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formपरिमाणवाचक-अव्यय (adverb), ‘with/and a half’
पञ्चाशत्fifty
पञ्चाशत्:
Karma (कर्म/measure)
TypeNoun
Rootपञ्चाशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (संख्याशब्दः), प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; परिमाणवाचक
उच्छ्रितःlofty/raised (in height)
उच्छ्रितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउद् + श्रि (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृत् (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्—पर्वतः
तावत्so much/as much
तावत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतावत् (प्रातिपदिक/परिमाणवाचक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; परिमाणवाचक—‘so much’
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle), अव्यय; अवधारणार्थक
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
विस्तीर्णःexpanded/wide
विस्तीर्णः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + स्तॄ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृत् (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्—पर्वतः
सर्वतःon all sides
सर्वतः:
Adhikarana (अधिकरण/adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formदिशावाचक-अव्यय (adverb), ‘on all sides’
परिमण्डलःcircular/encircling
परिमण्डलः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरिमण्डल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्—पर्वतः

Sūta (narrator) reporting the Purāṇic discourse to the sages (Naimiṣāraṇya frame)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

M
Manasottara
B
Brahmins (Viprendra)

FAQs

This verse is primarily cosmographical, describing Manasottara’s dimensions; it does not directly teach ātma-tattva, but it supports the Purāṇic vision of an ordered cosmos that later sections connect to divine governance and dharma.

No specific yoga practice is taught in this verse; it functions as a cosmology/geography passage. In the Kurma Purana, such ordered descriptions often provide the sacred-world framework within which pilgrimage, vrata, and later yogic disciplines (including Pāśupata-oriented teachings) are situated.

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu. Indirectly, the shared Purāṇic cosmology is part of the text’s broader Shaiva–Vaishnava synthesis, where the same cosmic order is attributed to the one supreme reality revered through multiple divine forms.