Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Sapta-dvīpa Cosmography and the Vision of Śvetadvīpa–Vaikuṇṭha

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे षट्चत्वारिशो ऽध्यायः सूत उवाच जम्बूद्वीपस्य विस्ताराद् द्विगुणेन समन्ततः / संवेष्टयित्वा क्षारोदं प्लक्षद्वीपो व्यवस्थितः

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge ṣaṭcatvāriśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca jambūdvīpasya vistārād dviguṇena samantataḥ / saṃveṣṭayitvā kṣārodaṃ plakṣadvīpo vyavasthitaḥ

สูตะกล่าวว่า—โดยโอบล้อมชมพูทวีปไว้ทุกทิศด้วยความกว้างเป็นสองเท่าของขอบเขตนั้น ปลักษทวีปจึงตั้งอยู่ ล้อมรอบมหาสมุทรกษาโรทะ (ทะเลน้ำเค็ม)

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/निपातार्थ)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक निपात (quotative particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री-कूर्म-पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (श्री + कूर्मपुराण)
षट्साहस्त्र्याम्in the six-thousand (collection)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट्-साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; द्विगु-समास (षट् + साहस्त्री = six-thousand [verses])
संहितायाम्in the compendium
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व-विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (‘पूर्वः विभागः’)
षट्चत्वारिशःforty-sixth
षट्चत्वारिशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषट्-चत्वारिंशत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; संख्यावाचक (ordinal sense: forty-sixth)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्
जम्बूद्वीपस्यof Jambūdvīpa
जम्बूद्वीपस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootजम्बू-द्वीप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
विस्तारात्from the extent
विस्तारात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootविस्तार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन
द्विगुणेनby double (measure)
द्विगुणेन:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootद्वि-गुण (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया, एकवचन; विशेषणम् (‘double’)
समन्ततःon all sides
समन्ततः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसमन्ततः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb): ‘on all sides’
संवेष्टयित्वाhaving encircled
संवेष्टयित्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootसम्-वेṣ्ट्/वेष्ट् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive): ‘having surrounded’
क्षारोदम्the salt ocean
क्षारोदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootक्षार-उद (प्रातिपदिक; क्षार + उद)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; तत्पुरुष (‘क्षारं उदकं यस्य’/‘क्षारोदक’)
प्लक्षद्वीपःPlakṣa-dvīpa
प्लक्षद्वीपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्लक्ष-द्वीप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
व्यवस्थितःis situated
व्यवस्थितः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-अव-स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is situated/placed’

Suta

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

S
Suta
J
Jambudvipa
P
Plakshadvipa
K
Ksharoda (salt ocean)

FAQs

This verse is primarily cosmographical, mapping the dvīpa–ocean arrangement; implicitly, such ordered description reflects a Purāṇic vision of an intelligible, law-governed cosmos sustained by Īśvara, but it does not directly define Ātman.

No specific yoga practice is taught in this verse; it belongs to the Purva-bhāga’s geographic/cosmic narration rather than the Upari-bhāga’s explicit yoga and īśvara-teachings (often associated with themes like Pāśupata Yoga).

It does not explicitly discuss Śiva–Viṣṇu unity; it presents Sūta’s neutral cosmography. The Kurma Purāṇa’s broader synthesis frames cosmological order as ultimately grounded in the one supreme Lord revered through both Śaiva and Vaiṣṇava idioms.