Previous Verse
Next Verse

Brahma Purana — Krishna Subdues Kaliya and Purifies the Yamuna, Shloka 5

तम् अतीव महारौद्रं मृत्युवक्त्रम् इवापरम् विलोक्य चिन्तयाम् आस भगवान् मधुसूदनः //

คาถาที่ห้า—ถ้อยคำปุราณะอันศักดิ์สิทธิ์นี้ควรสาธยายด้วยศรัทธา.

tamthat (it)
tam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन
atīvaexceedingly
atīva:
Sambandha (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootatīva (अव्यय)
Formपरिमाण/तीव्रतावाचक अव्यय (intensifier adverb)
mahā-raudramvery fierce/terrible
mahā-raudram:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahā (प्रातिपदिक) + raudra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय: ‘महद् रौद्रम्’ = very fierce
mṛtyu-vaktramthe mouth of death
mṛtyu-vaktram:
Upamāna (उपमान; in simile)
TypeNoun
Rootmṛtyu (प्रातिपदिक) + vaktra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘मृत्योः वक्त्रम्’ = mouth/face of death
ivaas if/like
iva:
Sambandha (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमा-वाचक अव्यय (comparative particle)
aparamanother (one)
aparam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootapara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘another/second’ used predicatively with upamā
vilokyahaving looked at
vilokya:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootvi + lok (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund/absolutive), ‘having seen’; उपसर्ग: वि-
cintayāmthought/reflected
cintayām:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootcint (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद; periphrastic perfect base ‘cintayām’ with auxiliary
āsawas/did (aux.)
āsa:
Sahakārī-kriyā (सहकारी-क्रिया)
TypeVerb
Rootās (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद; सहायक-क्रिया (auxiliary) forming periphrastic perfect with ‘cintayām’
bhagavānthe Blessed Lord
bhagavān:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhagavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
madhu-sūdanaḥMadhusūdana (slayer of Madhu)
madhu-sūdanaḥ:
Karta (कर्ता; apposition)
TypeNoun
Rootmadhu (प्रातिपदिक) + sūdana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष: ‘मधुं सूदयति’ (slayer of Madhu) used as epithet
Narrator describing Krishna’s internal resolve.