Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 41

क्षेत्रेश्वरस्य विज्ञानाद्विशुद्धिः परमा मता । शरीरस्य विशुद्धिस्तु प्रायश्चित्तैः पृथग्विधैः

kṣetreśvarasya vijñānādviśuddhiḥ paramā matā | śarīrasya viśuddhistu prāyaścittaiḥ pṛthagvidhaiḥ

క్షేత్రేశ్వరుని తత్త్వవిజ్ఞానంతోనే పరమ శుద్ధి కలుగుతుందని భావిస్తారు. కానీ శరీరశుద్ధి మాత్రం వివిధ ప్రాయశ్చిత్తాల ద్వారా పొందబడుతుంది.

क्षेत्रेश्वरस्यof the Lord of the sacred place
क्षेत्रेश्वरस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootक्षेत्र + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठीविभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
विज्ञानात्from (true) knowledge
विज्ञानात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootविज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमीविभक्ति (5th/Ablative), एकवचन
विशुद्धिःpurification
विशुद्धिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
परमाsupreme
परमा:
Viśeṣaṇa (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण (qualifying विशुद्धिः)
मताis considered
मता:
Kriyā (Predicative)
TypeVerb
Root√मन् (धातु) → मत (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकालिक-कृदन्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; predicate with विशुद्धिः
शरीरस्यof the body
शरीरस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशरीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठीविभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
विशुद्धिःpurification
विशुद्धिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
तुbut
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक-निपात (contrastive particle)
प्रायश्चित्तैःby expiations
प्रायश्चित्तैः:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन
पृथग्विधैःof various kinds; separately prescribed
पृथग्विधैः:
Viśeṣaṇa (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपृथग् + विध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन; विशेषण (qualifying प्रायश्चित्तैः)

Unspecified (Prabhāsakṣetra-māhātmya narrative voice; likely Sūta relating the teaching)

Tirtha: Kṣetreśvara at Prabhāsa

Type: kshetra

Scene: Twofold purification is illustrated: on one side, a pilgrim performs austere prāyaścitta rites; on the other, the same pilgrim meditates on Kṣetreśvara within the Prabhāsa shrine, light radiating from the liṅga as ‘parama-śuddhi’.

K
Kṣetreśvara

FAQs

Inner purity is highest when rooted in realization of the presiding deity (Kṣetreśvara), while outer purification is supported by prescribed expiations.

Prabhāsakṣetra (Prabhāsa), where Kṣetreśvara is honored as the Lord of the sacred region.

General prāyaścittas (expiatory rites) are indicated as means of bodily purification.