Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 13

नग्नां तां क्रीडतीं वीक्ष्य यतिर्मदनपूरितः । दैवाग्निभ्रंशितो मार्गात्सहसा च विमोहितः

nagnāṃ tāṃ krīḍatīṃ vīkṣya yatirmadanapūritaḥ | daivāgnibhraṃśito mārgātsahasā ca vimohitaḥ

ఆమె నగ్నంగా జలక్రీడ చేస్తుండగా చూసి ఆ యతి కామంతో నిండిపోయాడు. దైవాగ్ని చేత మార్గభ్రష్టుడైనట్లుగా అతడు అకస్మాత్తుగా మోహంలో పడిపోయాడు.

नग्नाम्naked
नग्नाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनग्न (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘naked’ (qualifying ताम्)
ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
क्रीडतीम्playing
क्रीडतीम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootक्रीड् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present active participle); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘playing’
वीक्ष्यhaving seen
वीक्ष्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootवि-ईक्ष् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having seen’
यतिःascetic
यतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मदनपूरितःfilled with desire
मदनपूरितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमदन + पूरित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तृतीया-तत्पुरुषार्थ (मदनेन पूरितः = filled with love/desire)
दैवाग्निभ्रंशितःled astray by fate
दैवाग्निभ्रंशितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदैव + अग्नि + भ्रंशित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययार्थ ‘caused to fall/stray’; दैवेन (दैवात्) अग्निभ्रंशितः इत्यर्थः
मार्गात्from the path
मार्गात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; अपादान (from the path)
सहसाsuddenly
सहसा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसहसा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: suddenly)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
विमोहितःbewildered
विमोहितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि-मुह् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृत्; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘bewildered’

Vasiṣṭha (continuing the narrative)

Tirtha: Gaṅgā (Kāśī-tīra)

Type: ghat

Listener: Dilīpa

Scene: The ascetic, upon seeing the nude woman playing in the water, is struck by sudden desire; his posture shifts from composed meditation to startled agitation, as if a fiery fate knocks him off the path into delusion.

V
Vasiṣṭha
Y
Yati (ascetic)
M
Madana (Kāma)

FAQs

Even advanced practitioners must guard the senses; a single lapse of attention can lead to moha and a fall from discipline.

The larger story is set in Kāśī, though this verse focuses on the ascetic’s inner struggle rather than the site’s merit.

None; it implicitly stresses brahmacarya/self-restraint as a lived discipline.