Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 13

वृक्षैरनेकधा युंक्ते लतागुल्मैः सुशोभितम् । सदा पुण्यप्रदं तच्च सदा फलसमन्वितम्

vṛkṣairanekadhā yuṃkte latāgulmaiḥ suśobhitam | sadā puṇyapradaṃ tacca sadā phalasamanvitam

అనేక విధాల వృక్షాలతో నిండినది, లతా-గుల్మాలతో సుందరంగా అలంకృతమైనది ఆ స్థలం। అది ఎల్లప్పుడూ పుణ్యప్రదం, ఎల్లప్పుడూ ఫలసమృద్ధిగా ఉంటుంది।

वृक्षैःwith trees
वृक्षैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन
अनेकधाin many ways/variously
अनेकधा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअनेकधा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb: in many ways)
युङ्क्तेjoins/arranges/provides
युङ्क्ते:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootयुज् (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
लतागुल्मैःwith creepers and shrubs
लतागुल्मैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootलता + गुल्म (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (लताश्च गुल्माश्च); पुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन
सुशोभितम्well-adorned/beautifully decorated
सुशोभितम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसु + शोभित (कृदन्त; √शुभ्/शोभ्)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (कस्यचित्) विशेषणम्
सदाalways
सदा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
पुण्यप्रदम्bestowing merit
पुण्यप्रदम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपुण्य + प्रद (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (पुण्यं प्रददाति); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
तत्that (it)
तत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; अन्वयः: तत् (वस्तु/स्थानम्)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपात (conjunction)
सदाalways
सदा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
फलसमन्वितम्endowed with fruits
फलसमन्वितम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootफल + समन्वित (कृदन्त; सम्+अनु+√इ/√वृ?)
Formतत्पुरुष-समास (फलैः समन्वितम् = endowed with fruits); भूतकृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन

Narrator/teacher voice (contextual speaker not explicit in this verse; within Dharmāraṇya Māhātmya narration)

Tirtha: Dharmāraṇya

Type: kshetra

Scene: A lush sacred grove filled with diverse trees, flowering creepers, and shrubs; fruit-laden branches and a gentle path indicating a pilgrimage forest; subtle aura of sanctity.

D
Dharmāraṇya

FAQs

A holy kṣetra is recognized not only by ritual power but also by auspicious, life-giving abundance in nature.

Dharmāraṇya, praised as a perpetually meritorious and fruitful sacred grove.

No specific rite is prescribed here; the verse describes the auspicious qualities of the kṣetra.