Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 25

श्रद्धामाहात्म्यं तथा देवीप्रश्नः

The Greatness of Śraddhā and Devī’s Question to Śiva

तस्माल्लब्ध्वाप्यलब्ध्वा वा वर्णधर्मं मयेरितम् । आश्रित्य मम भक्तश्चेत्स्वात्मनात्मानमुद्धरेत् । अलब्धलाभ एवैष कोटिकोटिगुणाधिकः । तस्मान्मे मुखतो लब्धं वर्णधर्मं समाचरेत्

tasmāllabdhvāpyalabdhvā vā varṇadharmaṃ mayeritam | āśritya mama bhaktaścetsvātmanātmānamuddharet | alabdhalābha evaiṣa koṭikoṭiguṇādhikaḥ | tasmānme mukhato labdhaṃ varṇadharmaṃ samācaret

కాబట్టి (లౌకిక) సాధనాలు లభించినా లభించకపోయినా, నేను ఉపదేశించిన వర్ణధర్మాన్ని ఆశ్రయించాలి. నా భక్తుడు దానిని ఆధారంగా చేసుకొని స్వాత్మతోనే స్వాత్మను ఉద్ధరించుకుంటే, అదే ‘అలబ్ధంలో లాభం’ కోటి కోటి గుణాలకన్నా అధికమైనది. అందుచేత నా ముఖమునుండి పొందిన వర్ణధర్మాన్ని యథావిధిగా ఆచరించాలి.

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन; तस्मात् = therefore/from that
लब्ध्वाhaving obtained
लब्ध्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund), ‘having obtained’
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावना/समुच्चय-अव्यय (even/also)
अलब्ध्वाhaving not obtained
अलब्ध्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु)
Formनञ्-पूर्वक क्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund), ‘having not obtained’
वाor
वा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प-अव्यय (or)
वर्णधर्मम्duty of one’s varṇa
वर्णधर्मम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवर्ण-धर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (वर्णस्य धर्मः)
मयाby me
मया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
ईरितम्enjoined/declared
ईरितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootईरित (प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (of varṇadharmam)
आश्रित्यhaving resorted to
आश्रित्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootआ-√श्रि (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund), ‘having resorted to’
ममof me
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
भक्तःdevotee
भक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
चेत्if
चेत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootचेत् (अव्यय)
Formशर्त-अव्यय (conditional particle: if)
स्वात्मनाby one’s own self
स्वात्मना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootस्व-आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (स्वः आत्मा)
आत्मानम्oneself
आत्मानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
उद्धरेत्should uplift/save
उद्धरेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootउद्-√हृ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; ‘should lift up’
अलब्धलाभःgain of the unattained
अलब्धलाभः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअ-लब्ध-लाभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नञ्-तत्पुरुष (अलब्धस्य लाभः = gain of what was not gained)
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (indeed/only)
एषःthis
एषः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कोटिकोटिगुणाधिकःgreater by crores upon crores of times
कोटिकोटिगुणाधिकः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootकोटि-कोटि-गुण-अधिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष (कोटि-कोटि-गुणैः अधिकः)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; ‘therefore’
मेmy/of me
मे:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी-एकवचन (Genitive/Dative); here genitive ‘of me’
मुखतःfrom (my) mouth
मुखतः:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootमुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; अपादानार्थ (from the mouth)
लब्धम्received/obtained
लब्धम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootलब्ध (प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (of varṇadharmam)
वर्णधर्मम्varṇa-duty
वर्णधर्मम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवर्ण-धर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समाचरेत्should practice/observe
समाचरेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-√चर् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; ‘should practice’

Lord Shiva

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Significance: Emphasizes dharma as stabilizing discipline for the bound soul regardless of worldly success/failure; ‘alabdhalābha’ (contented non-grasping) is praised as spiritually superior.

Role: teaching

S
Shiva

FAQs

Shiva teaches that true spiritual profit is not worldly acquisition but inner elevation: by taking refuge in dharma and devotion, the soul refines itself and moves toward liberation—this ‘gain without worldly gain’ surpasses all other merits.

It frames Saguna Shiva-bhakti as disciplined devotion: worship and surrender are meant to be supported by righteous conduct (varṇa-dharma), making Linga worship a complete path of purification rather than mere ritual for worldly results.

The practical takeaway is steady dharma-based living joined to Shiva-bhakti—regular worship, japa, and self-examination that ‘uplifts the self by the self’; the verse emphasizes inner transformation over seeking external gains.