Previous Verse
Next Verse

Shloka 38

देव-गण-समरः

Devas and Śiva’s Gaṇas Engage in Battle

ब्रह्मोवाच । एवमुक्त्वा सितैर्बाणैर्जघानाथ रुषान्वितः । निखिलांस्तान् सुरान् सद्यो वीरभद्रो गणाग्रणीः । तैर्बाणैर्निहतास्सर्वे वासवाद्याः सुरेश्वराः

brahmovāca | evamuktvā sitairbāṇairjaghānātha ruṣānvitaḥ | nikhilāṃstān surān sadyo vīrabhadro gaṇāgraṇīḥ | tairbāṇairnihatāssarve vāsavādyāḥ sureśvarāḥ

బ్రహ్ముడు పలికెను—ఇలా చెప్పి, కోపంతో నిండిన శివగణాగ్రణి వీరభద్రుడు తన ప్రకాశవంతమైన బాణాలతో ఆ సమస్త దేవతలను క్షణంలోనే సంహరించాడు. ఆ బాణాలచేత వాసవుడు (ఇంద్రుడు) మొదలైన దేవేశ్వరులందరూ హతులయ్యారు।

ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्, प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक (adverb of manner)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), पूर्वकाल (prior action)
सितैःwith white
सितैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (qualifying बाणैः)
बाणैःwith arrows
बाणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), बहुवचन
जघानstruck/killed
जघान:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय, अनुक्रम/समुच्चय (particle: then)
रुषाwith anger
रुषा:
Hetu/Karana (हेतु/करण)
TypeNoun
Rootरुष्/रुषा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), एकवचन; 'रुषा अन्वितः' = anger-endowed
अन्वितःendowed (with)
अन्वितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअन्वित (प्रातिपदिक; क्त-प्रत्ययान्त from अनु + इ)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्यय (past participle)
निखिलान्all, entire
निखिलान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिखिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषण (qualifying तान् सुरान्)
तान्those
तान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
सुरान्gods
सुरान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
सद्यःimmediately
सद्यः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसद्यः (अव्यय)
Formअव्यय, कालवाचक (adverb of time: immediately)
वीरभद्रःVīrabhadra
वीरभद्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवीरभद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
गणाग्रणीःleader of the gaṇas
गणाग्रणीः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगण + अग्रणी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; वीरभद्रस्य उपाधि (appositional title)
तैःwith those
तैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसक, तृतीया, बहुवचन; बाणैः इत्यर्थे (refers to arrows)
बाणैःwith arrows
बाणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
निहताःslain
निहताः:
Karma (कर्म; passive subject)
TypeVerb
Rootनि + हन् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मणि प्रयोग (passive sense)
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (qualifying वासवाद्याः सुरेश्वराः)
वासव-आद्याःthose beginning with Vāsava (Indra)
वासव-आद्याः:
Karta (कर्ता; passive subject complement)
TypeNoun
Rootवासव + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; 'वासवः आदिः येषाम्' (beginning with Indra)
सुरेश्वराःlords of the gods
सुरेश्वराः:
Karta (कर्ता; passive subject complement)
TypeNoun
Rootसुरेश्वर (प्रातिपदिक: सुर + ईश्वर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; वासवाद्याः इति समानाधिकरण

Brahmā

Tattva Level: pati

Shiva Form: Vīrabhadra

Role: destructive

Cosmic Event: Rudra’s punitive irruption into Dakṣa-yajña (mythic ‘anti-yajña’ crisis)

B
Brahmā
V
Vīrabhadra
Ś
Śiva (implied by gaṇas)
G
Gaṇas
D
Devas
I
Indra (Vāsava)

FAQs

It depicts how even the highest devas fall when aligned with ego and adharmic intent; Śiva’s śakti, expressed through Vīrabhadra and the gaṇas, restores dharma and humbles pride, pointing seekers toward surrender to Pati (Śiva) rather than dependence on rank or power.

Vīrabhadra is a saguna manifestation of Śiva’s protective and corrective power; the episode teaches that ritual without devotion and right orientation to Śiva (often symbolized by the Liṅga) becomes hollow, while true worship aligns action with reverence, humility, and dharma.

Cultivate humility and Śiva-śaraṇāgati (taking refuge in Śiva) through japa of the Pañcākṣarī mantra “Om Namaḥ Śivāya,” and (where traditional) wear Rudrākṣa and apply Tripuṇḍra-bhasma as reminders to restrain anger/ego and keep devotion steady.